a, ktorý nevystupoval na politickej scéne s teatrálnymi gestami, ale radšej v zákulisí poťahoval za nitky, čo mu vraj spôsobovalo mimoriadne potešenie. Hovorí sa, že premiér Klaus dokonca závidel ministrovi jeho schopnosť komunikácie a talent obklopovať sa najvplyvnejšími novinármi. Hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi V. Klausa, ale tiež ako o intrigánovi, ktorý rozbil niekdajšie Občianske fórum a aktívne prispel k zániku Československej federácie. Bol v pozadí mnohých zásadných článkov v českých, ale i zahraničných médiách a ako spolutvorcovi oficiálneho optimizmu sa mu vyčíta, že ako hlásateľ českého premiánstva vo svete nesie spoluzodpovednosť za dezilúzie dnešnej českej reality. O designovanom šéfovi diplomacie Jaroslavovi Šedivom sa toho veľa nevie, i keď - ako sa teraz v Prahe roznieslo - bol vzorom pre literárnu postavu v knihe Milana Kunderu Nesnesitelná lehkost bytí. V tomto najúspešnejšom diele českého exilu preloženom do mnohých jazykov autor vykresľuje ľúbostný trojuholník tvorený Tomášom, jeho ženou a milenkou. Bola to práve postava filozofujúceho vzdelanca, ktorý ako umývač okien priblížil čitateľom na Západe pomery vo vtedajšom Československu. J. Šedivý, ktorý musel skutočne istý čas pracovať ako čistič okien, sa k hlavnej postave dodnes rád hlási. Inak jeho zvolenie za ministra zahraničia nevyvolalo u všetkých až také nadšenie ako sa to v prvých chvíľach vládnej minikrízy usilovali prezentovať niektorí špičkoví politici. Vyčíta sa mu najmä nestraníckosť, pretože na vyjednávanie s NATO sú určení diplomati a vo vládnej koalícii, kde sa tvorí zahraničná politika, Šedivý nemá žiadne zázemie.

Autor: JURAJ RÁCZ, Praha (Autor je stálym spolupracovníkom SME)