O Jozefovi Jankechovi je známe, že ho len tak nič nerozhádže. Takže hádam ani tá včerajšia šesťdesiatka, ktorá sa mu zavesila na krk, to nedokázala. Rodák zo Šale, donedávna tréner slovenskej reprezentácie, ktorý čaká na možné obnovenie zmluvy (bolo by to pre slovenský futbal dobré), si síce vraj najlepšie oddýchne na záhrade s manželkou, o športe sa rád pobaví so svojím zaťom hokejistom Edom Hartmannom, miluje svoje deti a vnúčatá, ale klamal by, keby povedal, že futbal nie. Žil s ním v Trenčíne a prispel k 2. miestu v lige v roku 1963. Hral i trénoval v Třinci, potom sedel na lavičke v Interi i v Slovane, Košiciach, Žiline, Trenčíne, Martine, Leviciach, prešiel Cyprus, Katar, Malajziu a na tri mesiace aj Spojené arabské emiráty. V Slovane cizeloval káder, z ktorého potom umne ťažil majstrovský tréner belasých Dušan Galis. Od júla 1995 s reprezentáciou SR zohral 23 zápasov, 14 vyhral, 3 remizoval a 6 prehral. Nikde sa netlačí, ale čo robí, robí s prehľadom. Má v sebe to, čo nám dnes tak chýba - božský pokoj, život bez nenávisti. Takže, Jozef, do ďalšej šesťdesiatky veľa dobrého.
Autor: ja
