Tohtoročný džudistický vrchol opäť odhalil slabiny slovenských kimon. Trojicu slovenských reprezentantov napriek neúspechu na MS v Paríži však neustále stmeľuje perspektíva. Juniorský majster sveta Jozef Krnáč pocestuje na novembrové MEJ do Ľubľany s úmyslom ozdobiť odchod z mládežníckych tatami zlatou medailou. Marek Matuszek by siahal možno pod Eiffelovkou aj na medailu, nebyť chybného verdiktu rozhodcov. So zostávajúcim z trojice slovenských reprezentantov Semirom Pepicom sa spája smutno-úsmevná príhoda trénera reprezentácie. Pred svetovým šampionátom požičal našej ťažkej váhe vlastné kimono a pomohol mu z podivnej situácie, keď nemal v čom nastúpiť. Po MS neustále v zápasoch aktívny tréner Jozef Svátek konštatoval: "Naučil moje kimono padať, musím ho tomuto zlozvyku v lige odučiť." Semir Pepic si skutočne medzi najťažšími mužmi len zvyká, a aj keď to s pádmi myslel J. Svátek humorne, vyslovil kus pravdy. Obrovský talent z mladosti sa prebúdza len veľmi ťažko. "Potrebujeme niekde vyniknúť, získať niektorý z cenných kovov. Potom sa nebojím prehlásiť, že možno aj ďalších päť rokov budeme nosiť z vrcholných podujatí medaily," vyhlásil J. Svátek. Pri mene trénera reprezentácie sa hromadí množstvo dohadov. Momentálne rozmýšľa o zotrvaní v kresle, pretože komunikácia s výkonným výborom viazne, podmienky vraj vôbec neodzrkadľujú potreby olympijského športu. "Sezónu sme skončili, pred ďalšou si potrebujem ujasniť niektoré záležitosti. Za prácu trénera reprezentácie som už dva roky nedostal ani korunu, finančné zabezpečenie na celý rok bolo pre výber naozaj slabé. Ku koncepcii nového olympijského cyklu sa nikto vážne nevyjadril... Celá situácia mi pripomína mesiace pred Atlantou, keď sa finišovalo na poslednú chvíľu." Na OH v Atlante malo slovenské džudo dvojnásobné zastúpenie (Pepic, Matuszek), čo sa v systéme kvalifikácie považovalo za absolútne maximum. Obidvaja členovia AŠK Dukla B. Bystrica zachraňovali prestíž slovenských kimon, aj keď bez väčšieho úspechu, a dôveru si vyslúžili aj na ďalší olympijský cyklus. Nad trénerom Svátekom sa však vypína veľký otáznik, pretože pohár trpezlivosti môže pretiecť v ktorúkoľvek chvíľu. Ťažko sa totiž zmierňuje s bagatelizovaním trénerskej práce, ktorá v podmienkach slovenského džuda naráža na množstvo mantinelov. Napríklad armádne stredisko pod Urpínom - pôvodne základňa vrcholného džuda na Slovensku - musí riešiť tréningové podmienky dosť originálne. V hale na Štiavničkách sa udomácnili kolektívne športy, žinenky pri znižovaní stavu vojakov základnej služby by nemal kto rozkladať a odkladať, a tak bude džudistov odvážať v zimných mesiacoch do jednej z telocviční na banskobystrickom sídlisku Sásová autobus. Finančné nároky za dopravu by mal znášať mužský basketbal.