Pred preplneným hľadiskom a za výkrikov bravó uskutočnili sa v pondelok a v stredu posledné predstavenia rockovej opery Povraz s jedným koncom. V máji 1996 ho v nitrianskom Divadle Andreja Bagara odpremiérovala hosťujúca režisérka Soňa Ferancová. Hru pripravil mladý tvorivý tím, okrem režisérky dramaturg Svetozár Sprušanský, scénická výtvarníčka Alexandra Grusková, hudobný skladateľ Michal Ničík, textár Kamil Zbruž, choreografka Miroslava Kovářová a v nitrianskom hereckom kolektíve si zahrala aj hviezda z Bratislavy, Michal Dočolomanský. Napriek tomu, že hra mala veľký úspech u divákov (obidve októbrové derniéry boli dlho dopredu vypredané) a zaujala aj kritiku (minulý rok získala hneď niekoľko nominácií v ankete divadelných počinov sezóny Dosky: na objav roka, za scénu a Michal Dočolomanský za mužský herecký výkon), na také atraktívne, ale aj výpravné dielo sa udržala pomerne krátko. Hoci divácky záujem pretrváva a nemálo záujemcov je napríklad aj v Bratislave, kde na jar avizované hosťovanie Povrazu zmaril prebiehajúci divadelný štrajk. Napriek logickým predpokladom, že sa nitrianska návšteva presunie na túto sezónu, nestalo sa tak. Vedenie divadla sa rozhodlo titul stiahnuť z repertoáru. Argument znel, že divadlo (mimochodom, jedno z najväčších na Slovensku) nemá kde skladovať kulisy z predstavenia. K tomu sa dá dodať len "škoda". Nielen pre dobre sa zabávajúcich divákov, hercov, ktorým Soňa Ferancová vďaka svojej optike a nápadom ponúkla viac než atraktívne príležitosti, ale aj prevádzky divadla. Lebo zapĺňať snáď šesťstomiestne hľadisko Bagarovho divadla nie je len tak. Je zvláštne vzdať sa titulu, ktorý by ho zrejme spoľahlivo zapĺňal minimálne mesiace.