Okolo 110 miliónov mín je po celej planéte Zem, niektoré z nich ešte z čias druhej svetovej vojny. Mesačne zomiera približne 2000 ľudí, každých 20 minút jeden človek. Tisícky ďalších sú zmrzačení, trpia aj ich rodiny. Aj dnes sa vyrába obrovské množstvo nových mín s nákladom 2 libry na jednu. V poslednom období sa ich ročne vyrobilo 5 až 10 miliónov. Polovica z nich už striehne v zemi na svoje obete. Dohoda z Oslo výrobu zakazuje. Dodržiavať sa ju bude snažiť 100 štátov. Hlavné svetové mocnosti zatiaľ nie. Postoj Číny je nejasný. USA neráta s odstránením mín z výzbroje armády do roku 2006. Americký prezident je "skalopevne presvedčený" o správnosti svojho postoja, ktorým bráni americké záujmy. Ruský prezident podporil úsilie zakázať výrobu a používanie mín zatiaľ iba slovami. S odstraňovaním mín budú veľké problémy, náklady sú 600 libier na kus. Pri odhadovanom počte 110 miliónov mín v zemi a odstránení asi 100 000 ročne by celkové zneškodnenie trvalo 1100 rokov. Dohoda z Oslo sa pokúša problém riešiť. Tisíc skupín zo 60 krajín združených v Medzinárodnej kampani za odstránenie nášľapných mín a ich koordinátorka dostali Nobelovu cenu za mier.
Už 7 kg vyvolá výbuch
Nečakanú a "lacnú" smrť či zmrzačenie rozosievajú protipechotné míny. Iba odhadnúť sa dá, na ktorú križovatku alebo most sú položené. Dlho trvá, kým ich nájdu osobitné hľadačky, najmä odvtedy, čo sa vyrábajú s minimálnym počtom kovových súčiastok zväčša z nenákladných plastických látok. Zaobchádzanie s nimi je jednoduché, lebo ich hmotnosť je od sotva 15 dekagramov po najviac štyri kilogramy s náplňou 10 gramov až pol kilogramu výbušniny. Tvar majú rozličný, "tanierový", valčekový, škatuľový. Najmenšia britská mína je dlhá šesť, vysoká tri a pol centimetra. Veľké majú približne štvornásobné rozmery. Kladú sa pod zem alebo na ňu. Povrch talianskej "tanierovej" míny SBV 33 je upravený tak, že splýva s okolím. Protipechotné míny sa uvádzajú do činnosti "našliapnutím", dotykom nástražného drôtu a podobným tlakom. Americká M25 vybuchuje, už keď cez ňu prebehne sedemkilogramové zvieratko. "Mínové polia" sa zriaďujú rýchlosťou až štyroch mín za sekundu ukladačmi či zatarasovačmi, buď ťahanými za pásovými, alebo kolesovými vozidlami, alebo umiestnenými priamo na nich. V boji sa takéto polia môžu utvoriť narýchlo tiež "rozhadzovaním" mín na diaľku až 25 kilometrov tak, že nimi naplnené strely sa odpaľujú z diel i raketometov. Jednou raketovou salvou z nemeckej zamínovacej súpravy MSM na pásovom vozidle vzniká mínové pole 1500 x 50 metrov. Kazety s obsahom stovky mín sa zhadzujú z lietadiel a vrtuľníkov. Známe sú vysávačom podobné prenosné mínové hľadačky, obsluhované jednou osobou. Na vyhľadávanie mínových polí slúžia rádiolokačné sústavy na vrtuľníkoch, napríklad americká METRA. Zistené polia sa zneškodňujú, alebo priechody v nich sa otvárajú odmínovacími súpravami. Sú to rozličné valce, radlá a vyorávače, tlačené pred pancierovými vozidlami či namontované na ne. (Dobrú povesť si získalo takéto zariadenie vyvinuté na Slovensku a nazvané Božena.) V boji sa mínové polia odstraňujú aj vystreľovaním osobitných delostreleckých a raketometných nábojov. Najzákernejšie sú nepochybne "míny" v podobe hračiek, guličkových ceruziek a iných predmetov. V Afganistane dokaličili nejedno dieťa, ba tisícom zavinili náhlu, nezmyselnú smrť.
Autor: tok, sch
