Výstava je štvrtým pokračovaním cyklu Pamäť miesta, ktorý po dvojročnom cykle Umenie aury pripravila Jana Geržová. Nie je obvyklé, ak vás pri vstupe do synagógy upúta vôňa, azda najopojnejšia, aká existuje - vôňa chleba. Nie je tiež obvyklé spájať chlieb, kresťanský symbol Kristovho tela, so židovskou svätyňou. Výstava T. D. však nemá byť obyčajná. Tvorí ju 120 párov "papúč", vytvorených z chlebových bochníkov, ktoré sú v rovnobežných radoch rozložené na podlahe synagógy. Striedky z použitých chlebov sú umiestnené na troch prestretých stoloch na empore. Súčasťou inštalácie je autorov hlas, ktorý odpočítava klesajúci číselný rad od čísla 2482. Toľko občanov židovského pôvodu zahynulo po odvlečení z Trnavy počas druhej svetovej vojny. Inštalácia je svojím spôsobom asketická - jej hmatateľná časť je tvorená len z chleba, nehmotná z vône a hlasu. Askéza v použití výtvarných prostriedkov však neznamená askézu významovú. V tvorbe T. D. býva vyzdvihovaný prvok hry. Nápad premeniť bochník chleba na prezuvky pôsobí vtipne, nesie však v sebe aj traumatizujúci podtext, ako bolo možné vidieť aj v inštalácii Nikdy neporozumiem otcovi (Ostrihom - projekt PreMOSTenie, máj-jún 1997), čo bola autorova veľmi osobná reakcia na chorobu jeho otca, postihujúcu nohy. Teraz je táto osobná strata rozšírená až k "holokaustom národov". V synagóge, mieste, ktoré má pamäť, práve chlieb ako netradičný a výrazovo silný výtvarný materiál tvorí stopy v našej pamäti, stopy po tých, po ktorých je prázdno. Návštevník si môže výstavu dešifrovať rôzne. Ako voňavú a vtipnú hru s vyprázdnenými chlebmi v podobe papúč, či pripomenutie a zamyslenie sa nad tým, kto a čo nám chýba, alebo ako znevažovanie chleba, ktorým sa nepatrí plytvať.
Autor: PRE SME - VIERA KURANICOVÁ
