októbra na viacerých miestach v centre Bratislavy, predstaví umenie výtvarníkov začínajúcich v 60. rokoch v spolupráci i konfrontácii s umením súčasnej mladej generácie, teda s tvorbou výtvarníkov relevantných pre roky deväťdesiate. Kurátorky P. Hanáková a S. Kusá vybrali päť, aj v súčasnosti sa vo výtvarnom umení živo prezentujúcich umelcov, zastupujúcich 60. roky, a k nim päť výtvarníkov zastupujúcich mladé umenie. J. Želibská vstúpila v polovici šesťdesiatych rokov na výtvarnú pôdu akciami, prostrediami a slávnosťami. Od konca osemdesiatych rokov sa venuje tvorbe videoinštalácii. Pre výročnú výstavu 60/90 pripravuje videoinštaláciu, v ktorej pracuje s jedlom, ako aj s problémami dospievajúcich dievčat.
# Existuje nadväznosť medzi touto prácou a vašimi predchádzajúcimi dielami, napríklad Iné pokušenie z roku 1995?
"Táto téma je pre mňa nová, zdá sa mi vždy akosi zaujímavejšie začínať neustále s novým problémom. Nesúvisí so žiadnou predošlou témou, neboli pre mňa podnetom kategórie zakázaný - dovolený, tabu a podobne, ale skôr som sa chcela priblížiť problému, ktorý cítim okolo seba. So staršou tvorbou má práca spoločné azda len prítomnosť ženy, sústredenie sa na ženský problém, no myslím, že je to aj problém spoločnosti. Dievča nezvláda tlaky, ktoré na ňu vonkajší svet vyvíja... a tak veľa je... zároveň chce byť štíhla. Spĺňať vždy nový ideál krásy. Nezdá sa to byť problém všeľudský, no súvisí s viacerými javmi. Absurdným, tragickým faktom je, že vo vyspelých krajinách sa bojuje s prejedaním, zároveň sa inde každú minútu umiera hladom."
# To je pohľad, ktorý je vážny. Pre vás je však typický skôr sarkastický pohľad, prítomnosť irónie, ale aj humoru...
"Nie som síce naladená práve humorne, no myslím, že vo videoinštalácii bude prítomný aj určitý druh irónie. Ide o mladé dievča a celý kolobeh prejedania sa a zbavovania sa množstva prebytočnej potravy je v princípe absurdný..."
***
Elena Pätoprstá sa už počas štúdia na vysokej škole a tiež počas viacerých štipendijných pobytov venuje novým médiám a tvorbe videa.
# Čo vám prináša naše umenie starších generácií, alebo ak chcete, konkrétne šesťdesiate roky?
"Ponaučenie a, samozrejme, dôkaz o tom, že umenie je paralelným životom. Existuje v konkrétnej historickej realite a iracionalite. Platí v nej: aké sú možnosti rozvoja ľudského intelektu v danej generácii, také sú aj možnosti rozvoja umenia, ktoré nás má poľudšťovať. Ale občas to aj neplatí."
# Čo sa vám zdá typické pre roky deväťdesiate, čo vás fascinuje a akým spôsobom vnímate vzťah umenia a života dnes?
"Fascinujú ma zmeny v ľudskom myslení, ktoré priniesli nové technológie. To sa, prirodzene, odráža nielen v mojom súkromnom výskume života, ale i v tvorbe výtvarných diel, ktorá je iba inou formou tohto skúmania. Celosvetové používanie elektronických médií medzi širokou verejnosťou prináša radikálne zrýchlenie zmien v rozvoji globálnej civilizácie. Ľudský mozog získal nový umelý orgán, ktorým človek môže násobiť svoje schopnosti. Už to ho nutne mení. Tvorivý počítačový maniaci sú už teraz akousi predzvesťou generácie, ktorá bude formovať civilizačné zmeny po roku 2000. Dúfam, že vrátane umenia..."
Autor: HENRIETA MACKOVJAKOVÁ (Autorka je spolupracovníčkou SME.)
