Od sezóny 1988/89, kedy sa bratislavský Slovan po ročnom pôsobení vo vtedajšej Slovenskej národnej futbalovej lige vrátil medzi elitu, bol v dvadsiatich vzájomných zápasoch vždy nad sily banskobystrickej Dukly. Vojakom sa takmer desať rokov nepodarilo nad Slovanom vyhrať a túto čiernu sériu pretrhli až v sobotu. A hneď na Tehelnom poli, kde v spomínanom období dokázali štyrikrát remizovať. Pritom trojbodový zásah Benedikovho tímu neznižuje ani fakt, že sa tak stalo proti herne i kvalitatívne najslabšiemu Slovanu, s akým mali Banskobystričania kedy do činenia. Sobotňajšiemu Slovanu by s takýmto výkonom narobil vážne problémy aj hociktorý druholigista. Na vlnách nostalgických spomienok sa trojnásobný slovenský kráľ ocitol v klubovom negližé. Postupne ho do neho vyzliekajú súperi, s ktorými kedysi, obrazne povedané, viedol už v kabíne pred zápasom. Prišiel čas, keď Tehelné pole nie je za čo chváliť. "Naša hra bola upracovaná. V druhom polčase sme z protiútokov dostali góly a bolo rozhodnuté," sucho skonštatoval tréner Slovana Jozef Prochotský, ktorý je zvyknutý na hlbšie pozápasové filozofické úvahy. Tentoraz očividne nemal chuť pitvať momentálne belasé problémy. Petra Benedika víťazstvo zrejme tak prekvapilo, že pred novinárov radšej poslal svojho asistenta Ľuboša Chochlíka. Ten s chladnou hlavou ozrejmil taktické manévre vojakov. "Hráčom sme zdôrazňovali, aby sa pokúšali o behavý, útočný futbal. Aby súper nepocítil zo spôsobu našej hry, že máme pred ním rešpekt, ale naopak. Vidíte, vyplatilo sa, pretože chlapci dodržali naše slová. Za stavu 1:2 Slovan musel otvoriť hru a v týchto fázach sme zahodili ešte niekoľko sľubných príležitostí." Slovan predviedol so zlými hercami zlé predstavenie. Stále klesajúca divácka návšteva na Tehelnom poli sa mu za to "odmenila" - nie tak dávno veľký a suverénny Slovan bol po Bardejove doma opäť vypískaný, potlesk patril zaslúžene Dukle. A nielen preto, že bola v úlohe hosťa.