Zmiešané pocity musel mať každý z necelých dvetisíc prítomných na čermeľskom štadióne. Trénerovi Karolovi Peczemu vyšlo stretnutie ako priemerné, no určite nepoužil najnáročnejšiu klasifikáciu. Sám pripustil: "Mal som pocit, že niektorí hráči už viac myslia na stredajšieho veľkého súpera v Lige majstrov, Juventus, niektorí nemali svoj deň." A nemal tým na mysli len trápenie kanoniera Kožleja, ktorý sa síce nabehal, ba ani snahu mu uprieť nemožno, ale lopta ho v posledných týždňoch akosi neposlúcha. Škoda, že sa neuchytil práve v takomto stretnutí, lebo súper hral podľa trénera J. Belejčáka s prílišným rešpektom. Aj v jeho mužstve je muž, od ktorého sa očakávajú predovšetkým góly, Pisár, no on na prekvapenie nastúpili v stredovej formácii. Prečo? Kouč Belejčák, dočasne poverený vedením mužstva: "Bolo to východisko z núdze. Pisár ako najpoužiteľnejší do stredu poľa sa svojej úlohy zhostil nad očakávanie. A že som striedal príliš neskoro? Skôr som nemal dôvod." Na riedko obsadených tribúnach častejšie zarezonovala nespokojnosť s nasadením. Aj keď domáci kontrolovali hru, nejeden z fanúšikov košických "tigrov" prejavil obavy z blížiacej sa stredy. Bola potreba šetriť sa na ňu až taká naliehavá? Pred autobusom, čakajúcim na kormidelníka K. Peczeho, dal najavo svoju nespokojnosť aj reprezentačný brankár Ladislav Molnár: "Sám nechápem myslenie niektorých spoluhráčov. Plačeme pri pohľade na prázdne hľadisko, ale podľa mňa je 70 percent viny v nás, hráčoch, hoci košický divák je zvláštny. Ale predovšetkým dianie na ihrisku ho môže prilákať. Ak to však niekto len odpochoduje, ťažko si myslieť, že fanúšik naletí. Snažím sa chlapcov vyhecovať, no keďže som sám, vyzerám ako šašo." A má pravdu. Výkony majstra z úvodu sezóny zostali iba spomienkou. Je čas, aby si to uvedomili futbalisti. Alebo čakajú na nepríjemný budíček od "starej dámy"?