BRATISLAVA (SME - bog) - Piaty rok trvajúce spory medzi hlavou štátu M. Kováčom a premiérom a zároveň predsedom HZDS V. Mečiarom budú podľa pozorovateľov pokračovať aj po ich piatkovom spoločnom vyhlásení. Kováč s Mečiarom vyhlásenie podpísali bez toho, aby sa osobne stretli, odvolávajúc sa na spoločný záujem o vstup SR do Európskej únie. Šance Slovenska, že bude v decembri pozvané na rozhovory o vstupe, sú veľmi malé - Európska komisia v júli oznámila, že SR ako jediná z asociovaných krajín nespĺňa politické kritériá. Medzi ne patrí aj stabilita, vzájomné rešpektovanie sa ústavných inštitúcií, teda aj spolupráca medzi vládou a prezidentom, či medzi parlamentom a Ústavným súdom (ÚS). Parlament, v ktorom má väčšinu práve Mečiarovo HZDS, opakovane odmietol rešpektovať Ústavný súd v kauze Gaulieder.
M. Kováča do prezidentského úradu zvolili poslanci na návrh HZDS 15. februára 1993. Kováč sa funkcie ujal 2. marca po zložení sľubu a zároveň si pozastavil členstvo v HZDS, z ktorého ho neskôr vylúčili. O termíne ukončenia Kováčovho volebného obdobia sa v týchto dňoch vedie spor. Mečiar trvá na tom, že prezidet má z úradu odísť 15. februára 1998, Kováč s opozíciou hovoria, že to má byť 2. marca 1998. Mečiar avizoval voľbu nového prezidenta už na 15. decembra tohto roku, čo mienia strany SDK bojkotovať pre neústavnosť tohto aktu.
Mečiar v piatok zopakoval, že o termíne konca volebného obdobia Kováča rozhodne ÚS - nekonkretizoval však, kto sa na súd obráti, navyše ÚS nie je viazaný lehotami, dokedy by mal prípadne rozhodnúť. Prvý spor Kováča s Mečiarom sa datuje na jar 1993, keď nechcel vyhovieť premiérovmu návrhu odvolať z funkcie ministra Kňažka. ÚS rozhodol, že prezident môže, ale nemusí vyhovieť premiérovmu návrhu na vymenovanie alebo odvolanie člena vlády. Druhý spor sa týkal blízkeho Mečiarovho spolupracovníka, dnes riaditeľa tajnej služby I. Lexu. Kováč nevyhovel Mečiarovým pokusom vymenovať ho za ministra privatizácie. Keď Mečiar v marci 1994 stratil v NR SR väčšinu a bol z premiérskeho postu odvolaný, začali sa útoky HZDS voči Kováčovi stupňovať. Mečiar na mítingu v septembri 1994 vyhlásil, že existuje päť spôsobov odvolania prezidenta. Voličom sľúbil, že po voľbách parlament môže vyšetrovať jeho činnosť a ak dospeje k záveru, že "porušil ústavu, ja si myslím, že áno, tak je povinnosť NR SR prezidenta odvolať, na čo je potrebných 90 hlasov. Ďalej môže parlament prezidentovi skrátiť funkčné obdobie, na čo potrebuje 90 hlasov, môže mu vysloviť nedôveru, na čo potrebuje 76 hlasov, môže rozhodnúť o vypísaní referenda o tom, či má prezident zotrvávať vo funkcii, na čo treba 76 hlasov, ale najkrajšou by bola piata možnosť, keby pán prezident sám dobrovoľne a čo najskôr odstúpil". Hneď po voľbách funkcionári HZDS - Lexa a Keltošová - vyzvali Kováča, aby z funkcie odstúpil. Poslanci HZDS, SNS a ZRS počas novembrovej noci 1994 zriadili vyšetrovaciu komisiu na preskúmanie tzv. ústavnej krízy, zameranú proti prezidentovi, Ústavný súd ju však označil za protiústavnú. Kováč poveril Mečiara zostavením vlády a pri jej vymenovaní v decembri 1994 si obaja politici podali ruky. Zmierenie netrvalo dlho - útoky voči Kováčovi pokračovali na pôde parlamentu, vlády, ministerstiev i v orgánoch štátnej správy. Vládna garnitúra ho vyzývala na odstúpenie. Na mítingoch HZDS ho funkcionári hnutia na čele s premiérom častovali hrubými až vulgárnymi výrazmi (napr. Gašparovič z NR SR hovoril o starom "..ujovi", Mečiar o "zdochýňajúcom koňovi"). V máji 1995 odhlasovalo 80 vládnych poslancov mimoústavné uznesenie NR SR, v ktorom Kováčovi vyslovili nedôveru, to isté neskôr urobila aj vláda. Ďalšie zmierenie sa malo uskutočniť v júli 1995 medzi "šiestimi očami" pred odchodom Kováča na cestu do USA, ale ani to netrvalo dlho. Po únose prezidentovho syna do Rakúska pribudli aj vzájomné trestné oznámenia, ktoré sa však skončili uložením.
Autor: SME - bog
