"Myslím si, že v dnešných neľahkých časoch komercie je program tohto klubu na naše pomery až veľmi inteligentný. To síce mnohých sponzorov odrádza a v Bratislave je to niektorým aj podozrivé, no ukazuje sa, že aj takýto druh divadelného centra, ktoré nie je bohato dotované štátnymi financiami, môže fungovať a má svoj okruh ľudí," povedal v piatok na oslavách prvých narodenín Divadelného klubu na Školskej ulici šéf kultúrnych zariadení v bratislavskom Starom meste Dionýz Hutár. Boli to narodeniny bez veľkých rečí a silných slov, bez chválospevov a hrdých bilancií, hoci pravidelné predstavenia Divadla a. ha. (z jeho spolupráce s tunajším Miestnym kultúrnym centrom vlastne vznikla myšlienka Divadelného klubu), vydavateľské večery, rozhlasové kaviarne, výstavy, folkové koncerty či festivaly poézie, ako aj nové chystané aktivity by si ich určite zaslúžili. Gratulantmi boli domáci protagonisti herec Marián Geišberg a folker Miloš Janoušek - obaja tentoraz hlavne v role autorov a interpretov poviedok a básničiek - narodeninové menu predstavovala predovšetkým prezentácia útlej Janouškovej knižky Životopis z nevydanej knihy. Hutnú, priam kronikársky presnú generačnú výpoveď tejto básne v próze, ktorú autor zo seba "vysypal" za pár týždňov (či len dní) na prelome rokov 1988 a 1989, organicky dopĺňali Geišbergove texty, rovnako pôsobivo autobiografické, plné lásky k človeku a úcty k slobode. A hoci tu neraz intenzívne rezonoval pocit "bitej generácie", Janoušek to nakoniec za oboch nevzdáva: "Je ešte priskoro / zvinúť sa do klbka / utiahnuť sa do ulity / a čakať / kedy ma život dotlačí / do poslednej bránky / ...ešte je privčas / zaťahovať rolety / a na trenažéri simulovať / noc / keď už pre nič iné / tak pre toho najmladšieho / ešte je čo stavať / a rukami modelovať tvárnu hlinu."

Že to naozaj netreba vzdávať, potvrdzuje aj príbeh tejto nevšednej knižky, ktorá má atribúty kultovného textu. Už názov svedčí o tom, že Janoušek s vydaním knihy vôbec nerátal, a je príznačné, že keď ju po revolúcii predsa len ponúkol vydavateľstvám, každý len mávol rukou - veď v zmenených časoch to už nikoho nezaujíma. Prešlo niekoľko porevolučných rokov a takmer zabudnutý text sa stal opäť aktuálnym a žiadaným. A ako darček k narodeninám priam stvorený.