Organizovaný zločin je na Slovensku hodný svojho mena. Jeho organizovanosť má vysokú úroveň. Polícia nie je pripravená s ním viesť účinný boj. Organizovaný zločin má omnoho lepšie organizačné, materiálno-technické a personálne zázemie ako polícia. Na jeho strane je ešte jedna výhoda: podsvetie je súčasťou slovenského verejného a politického života, má svojich spojencov vo vysokých štátnych, policajných, spravodajských a politických štruktúrach. V súčasnosti je polícia v boji s organizovaným zločinom v podstate bezmocná.
Medzi najviditeľnejšie prejavy podsvetia patrí vyberanie výpalného. Je to azda najstarší a najrozšírenejší spôsob, ako si mafiáni po celom svete "zarábajú" na svoj chlieb. Výpalné má rôzne formy. Spôsob jeho vyberania vždy závisí aj od "obchodnej" kultúry mafie, ktorá si naň robí nárok. Prípad spoločnosti Drukos, ktorá sa musela pred vyberačmi výpalného ukryť pod azylom katolíckej cirkvi, je dôkazom, že vyberanie výpalného na Slovensku má brutálnu podobu. Samotná ponuka na ochranu - to je krycie meno, pod ktorým si mafia verbuje klientelu - síce nie je nijako strašidelná, avšak odmietnutie má za následok vyhrážanie sa a po ďalšom tvrdohlavom odmietaní nasleduje brutálne násilie. Za pozornosť stojí výpoveď jedného z tých, ktorí výpalné platia: "Každý mesiac zaplatím Ukrajincovi 20 tisíc korún. Je to dosť, ale vždy je to lepšie, ako keby som mal každý týždeň porozbíjané okná, a ako keby som sa mal triasť od strachu. A ešte vždy je to lepšie, ako keby som platil Slovákovi. Slovenskí mafiáni iba zvyšujú poplatky, a keď máte problémy, tak sa na vás vykašľú. Ukrajinci vás aspoň v prípade potreby ochránia. Môžem im zavolať aj o tretej ráno..." Slovenské mafie si však v poslednom období na vyberanie výpalného našli spôsob, ako ho legalizovať. Vyberajú ho pod hlavičkami civilných bezpečnostných služieb na základe obchodných zmlúv. Takže v prípade potreby môžu byť čistí, dokonca, aj pred daňovým úradom.
Vyberanie výpalného je iba najnižším poschodím v hierarchii záujmov podsvetia. Ak chce byť podsvetie úspešné a vplyvné, musí byť všade tam, kde sa točia veľké peniaze. To je obchod s drogami a zbraňami. A aby bolo podsvetie skutočne silné, usiluje sa presadiť sa v štruktúrach štátu. Vo vláde, v polícii, tajnej službe, armáde atď. Na Slovensku existujú štátne inštitúcie, ktoré sa nenechali kontaminovať podsvetím. Avšak niektoré sú akoby integrálnou súčasťou organizovaného zločinu. Niektorí ministri - najmä bývalí - tretej Mečiarovej vlády sa na verejnosti ani neusilujú svoje styky s predstaviteľmi podsvetia zakrývať. Z prostredia kriminálnej polície čoraz častejšie počuť ponosy, že z najvyšších policajných miest a z ministerstva vnútra unikajú informácie do podsvetia. Tajná služba je podozrivá z účasti na spáchaní trestných činov zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, zavraždenia Róberta Remiáša, kompromitácie a fingovanej obchodnej transakcie s banskobystrickým biskupským úradom, uloženia výbušnín do Športovej haly na Pasienkoch a z toho sa odvíjajúcej aféry Skošnik atď. Nie je už žiadnym tajomstvom, že vo väčšine prípadov boli na realizáciu najšpinavšej roboty najatí ľudia z podsvetia. Ani jeden z prípadov nebol vyšetrený. Naopak, poškodení boli obvinení z pokusu diskreditovať štát a jeho reprezentáciu. Neochota prípady vyšetriť a spolupráca s mafiami nasvedčujú, že slovenské podsvetie preniklo naozaj veľmi vysoko do štruktúr štátu, a že mnohé orgány SR sa správajú ako súčasť spoločenstva, ktorého ciele nie sú motivované službou ľudu a zákonmi, ale dosahovaním pokútnych cieľov.
Dôkazom zapojenia štátnych štruktúr do aktivít, ktoré svojím charakterom pripomínajú pôsobenie mafií, je aj proces privatizácie. O jeho priebehu v podstate verejnosť nie je informovaná. Iba z času na čas prenikne informácia o tom, že niektorý z podnikov bol sprivatizovaný neznámou spoločnosťou. Vzápätí sa objavia správy, že v pozadí je niektorý politický prominent... V zásade vraj privatizujú iba príslušníci trnavskej alebo košickej skupiny, vicenovci, macuškovci, poórovci, matejkovci, konárikovci a iní. Sféry záujmov a vplyvu sú rozdelené a ich narušenie nie je možné. Fakt, že sa v týchto kruhoch nestrieľa, ešte neznamená, že spôsob privatizácie a vytvárania privatizačných skupín nie je mafiánsky.
Mafie sa nezaoberajú iba výpalným, vraždami na objednávku či odpaľovaním nástražných výbušných systémov.
FOTO: Mafiánske hry sa rozohrávajú aj prostredníctvom takzvaných utajených svedkov.
Autor: ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV, PETER TÓTH
