a zákona o používaní menšinových jazykov, nie je dostatočný. "Istý pokrok bol urobený v dopĺňaní kontrolných orgánov, ale stále nie je dostatočný", povedal a dodal, že stále neexistuje návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Podľa podpredsedu NR SR a spolupredsedu spoločného parlamentného výboru EÚ a SR A. M. Húsku sa "do kontrolných parlamentných výborov pokúšame nájsť také osoby, ktoré by boli akceptovateľné tak v radoch opozície, ako aj koalície". Čo sa týka prijatia zákona o používaní jazykov národnostných menšín Húska informoval, že slovenská vláda pripravuje memorandum, ktoré zhrnie všetky existujúce právne normy v tejto oblasti. Herbert Bösch je naďalej veľmi znepokojený hlasovaním slovenského parlamentu v kauze exposlanca Františka Gauliedera. Ak NR SR hlasovala proti vôli Ústavného súdu SR, potom to podľa Böscha znamená, že v právnom štáte sú medzery: "Mám veľa pochopenia pre mnohé veci, ktoré sa dejú na Slovensku, ale existujú isté pravidlá, ktoré sa musia rešpektovať". Húska zdôraznil, že vládna koalícia a parlament sa v nijakom prípade nesnaží spochybňovať pozíciu Ústavného súdu, čo dokresľuje fakt, že jeho nálezy boli doteraz rešpektované. Gaulieder mal však podľa Húsku použiť na svoju obhajobu iné prostriedky, napríklad príslušné súdy. Podpredseda NR SR pripustil, že kauza Gaulieder môže vedenie Európskeho parlamentu (EP) ovplyvniť do takej miery, že sa na plánovanej schôdzke predsedu EP s predsedami parlamentov pridružených krajín José María Gil-Robles nezúčastní alebo že sa schôdzka presunie z Bratislavy do Bruselu.