Približne sedemstoročný zámok v Haliči patrí k ojedinelým kultúrnym pamiatkam na Slovensku a v oblasti Novohradu ho možno jednoznačne považovať za historický klenot. Zažil vládu husitov, kráľa Mateja Korvína i dobytie Jánom Huňadym. Pôvodom gotický hrad bol v roku 1542 zbúraný a na jeho mieste dal gróf Forgáč postaviť veľkolepé panské sídlo. Nový zámok bol dostavaný v roku 1612. Poslednú veľkú rekonštrukciu podstúpil tento Novohradský klenot v rokoch 1724 až 1774, keď ho stará novohradská šľachtická rodina Forgáčovcov dala prestavať z renesančného na zámok barokový. Súčasná podoba zámku nesie rukopis architekta Ondreja Mayerhoffera zo Salzburgu. Forgáčovci zámok užívali až do roku 1945, odvtedy patrí štátu. Posledným užívateľom objektu bol od roku 1965 až do roku 1993 Ústav sociálnej starostlivosti z Lučenca. Od roku 1993 zámok nemá užívateľa, čo sa čoraz viac začína prejavovať na jeho technickom stave. Ak sa čo najskôr nezrekonštruuje a nezačne užívať, hrozí, že úplne schátra. Práve z tohto dôvodu bolo vypísané ponukové konanie na odpredaj objektu. Riaditeľ Ústavu sociálnej starostlivosti v Lučenci Mgr. Róbert Murgaš, ktorý ponukové konanie ako riaditeľ posledného užívateľa zabezpečuje, hovorí, že o odkúpenie zámku prejavili záujem traja uchádzači. Ich záujem však zatiaľ stroskotáva na financiách, pretože podľa predbežných odhadov do odkúpenia objektu a nevyhnutnej rekonštrukcie musí nový majiteľ investovať 150 až 200 miliónov korún. "Predbežne sme už rokovali so všetkými tromi záujemcami. Po tom, čo na financiách stroskotal ich záujem, opätovne rokujeme s jedným z nich, ktorý je z Lučenca a ktorý má so zámkom ďalekosiahle plány," hovorí R. Murgaš. Uvedený podnikateľ, o ktorom sa v Lučenci hovorí, že v žilách mu koluje modrá krv, intenzívne pracuje na získaní úveru. Kapitálovú pomoc mu údajne prisľúbil aj istý podnikateľský subjekt zo Švajčiarska. Jeho podnikateľským zámerom je premeniť zámok na štvorhviezdičkový hotel európskej úrovne, pričom časť zámku by si mala uchovať pôvodný, muzeálny charakter. Podľa jeho slov by zámok v Haliči mal plniť charakter centra agroturistiky na južnom Slovensku. Ak sa mu peniaze získať nepodarí, bude potrebné vyhlásiť ďalšie ponukové konanie. "Rekonštrukcia objektu potrvá minimálne tri roky, preto nový majiteľ, aby bol schopný splácať úver, mal by produkovať aj nejakú výrobnú činnosť, aby mal zdroje na jeho splácanie," hovorí ďalej R. Murgaš. V objekte je nevyhnutné zrekonštruovať vnútorné múry, ktoré sú zvlhnuté, opraviť stropy, dlážku, vybudovať nové rozvody tepla, vody a elektroinštalácie. Haličský zámok je však cenný nielen z hľadiska historickej hodnoty, ale poklady ukrýva aj vo svojich útrobách. Pod omietkou sa nachádzajú veľmi vzácne historické fresky, na ktorých sú znázornení uhorskí králi.
Zámok sa v roku 1992 uznesením poslancov obecného zastupiteľstva pokúšala získať do vlastníctva aj obec Halič, zákon však neumožňoval získať ho do majetku obce bezplatným prevodom. "Myšlienku získať zámok sme dodnes nezavrhli," hovorí starosta Haliče Ing. Emil Pavlovič. "Sme si vedomí, že ak sa nenájde záujemca schopný zámok odkúpiť, objekt skôr či neskôr schátra." A práve pred týmto najhorším variantom chcú Haličania svoju perlu zachrániť. Veria, že potrebu zachrániť túto nesmierne cennú historickú pamiatku si uvedomia tak štátni úradníci, ako aj všetci Novohradčania, ktorí by podľa slov starostu "mali pri záchrane Haličského zámku priložiť ruku k dielu". Zatiaľ sa tak nedeje a ak sa situácia nezmení k lepšiemu ani v najbližších rokoch, zámok v Haliči bude odsúdený na zánik.
Autor: FOTO - ARCHÍV
