hosťami vystúpi aj jeden z jej zakladajúcich členov, primátor Bratislavy Peter Kresánek. "Ako znalec slovenskej krajiny považujem slovenskú ľudovú architektúru za jej súčasť, podobne ako jej prírodnú štruktúru," povedal pri tejto príležitosti pre denník SME. "Od malička som vnímal postupnú likvidáciu ľudovej architektúry prinajmenšom tak bolestne ako likvidáciu lesov alebo iných prírodných krás. Ľudová architektúra, na rozdiel od súčasnej architektúry, je svojím vekom a skúsenosťami taká vytríbená, že je v istom zmysle slova dokonalá." Ako podotkol ďalej, vzťah medzi materiálom, jeho použitím a skladbou dosiahla svoju dokonale vyváženú jednotu vo vidieckom i mestskom prostredí ešte v 14. storočí a v ďalšom období ju už nikto nemenil, "avšak nie preto, že by bol chudobný alebo bez fantázie, ale preto, že by to mohlo znamenať stratu vzhľadu drevenice a predovšetkým identity". Podľa Kresánka nikde na svete nezlikvidovala spoločnosť tradičnú ľudovú architektúru v takom krátkom čase ako na Slovensku a "vzhľad architektúry na našich dedinách súčasnosti nemá nič spoločného s autentickým prostredím slovenskej krajiny". Ako uviedol ďalej, našou kultúrnou povinnosťou je využívať pár jestvujúcich objektov zachovanej ľudovej architektúry aspoň na rekreačné využitie - najmä preto, že sú opustené často v prírodnom prostredí, ktoré nie je celkom vhodné pre súčasný štýl života. "Samozrejme, len samotná obnova týchto objektov nemusí nevyhnutne viesť k zachovaniu tejto vzácnej architektúry. Vlastne ju zlikviduje ten, kto nezachováva jej nemenné princípy..." Ako ďalej podotkol, východiskom k naplneniu časti ideálov bolo spolčovanie chalupárov, ale predovšetkým brigády vo voľnom čase na oprave týchto stavieb, ktoré okrem výsledkov v podobe zachovania stavieb prinášali aj "neopakovateľné zážitky, sebarealizáciu a boli prejavom vzdoru voči vtedajšiemu spoločenskému systému".

Autor: SME - pan