V poslednom čase sa v Košiciach a na celom východnom Slovensku často stretávam s rôznymi názormi poslancov samosprávy na poskytovanie príspevkov z miestnych rozpočtov na výstavbu kostolov. Jedni argumentujú potrebou poskytnutia príspevku na iný účel, druhí tvrdošijne obhajujú nevyhnutnosť výstavby chrámov. Poukazujú pri tom na mravný rozklad spoločnosti a nevyhnutnú potrebu výchovy a vzdelávania v duchovných oblastiach. Kto z nich má pravdu? Prečo investície do zjavne vysoko mravného a etického cieľa vyvolávajú toľko odporu a nevôle? Odpoveď musíme hľadať v sebe. V každom z nás sídli nižšie ja, ktorého hlavným problémom je búriaci sa duch. Zvlášť v súčasnej dobe, plnej slov asertivita, individualita, právo a sloboda nám pojmy poslušnosť a skromnosť pôsobia vážne problémy pri vzájomnej komunikácii. Jedni, verní heslu "Žiť a užiť" možno podvedome cítia obavu, že cesta poslušnosti, skromnosti a služby blížnemu vedie k strate ich individuality a k splynutiu so "šedivým priemerom", druhým chýba vôľa a ochota premietnuť prijaté pravdy do správnych a pevných životných hodnôt. Športová hra, program v televízii, nový obchodný kontrakt, hádka v rodine - to sú naše priority, ktorým dávame prednosť pred niekoľkými minútami pokojného zastavenia sa, aby sme si vypočuli problémy svojho blížneho. Preto možno aj vo výstavbe kostolov vidíme skôr hmotný nie duchovný rozmer. Všetci ľudia nemusia mať rovnaký názor na svet. Naše každodenné problémy by sme mali riešiť skôr z pohľadu citu a lásky k blížnemu ako z pohľadu hodnotenia druhých a posudzovania ich konania. "Milujte blížneho svojho ako seba samého!" Toto je celý zákon a prostá odpoveď na súčasné problémy sveta, v ktorom žijeme. Staré ezoterické náuky učia, že raz budú všetci ľudia spasení, všetci si raz budeme musieť navzájom odpustiť. Prečo teda nezačať už teraz? Ak sú ľudia, ktorí sa dokážu stotožniť so svojím mravným ideálom len v tichu a velebe chrámu, prečo im to neumožniť výstavbou nových kostolov? Veď ak každý, bez ohľadu na to či verí alebo nie, uplatní vo svojom vlastnom okolí to, o čom vie, že vedie k naplneniu jeho mravného ideálu, dosiahneme rovnaký účinok, ako keď trocha kvásku dá vykysnúť celému chlebu. A náš svet, svet v ktorom žijeme, sa určite zmení k lepšiemu.

Autor: IMRICH FÜLÖP (Autor je stálym spolupracovníkom SNV)