V dňoch 6. - 8. 10. sa konala medzinárodná vedecká konferencia o dejinách Prešova v budove Okresného úradu Prešov. Podľa nášho názoru zbytočne natiahnutá na tri dni a iba podľa názvu medzinárodná. Pravda je totiž taká, že účasť bola nízka, atmosféra ospalá a cudzincov bolo treba hľadať lupou. Najhoršie je však to, že vôbec nepresvedčila o vôli dospieť k pravde. Samozrejme, niet ani najmenších pochybností, že pred príchodom Maďarov existovalo na území dnešného Prešova niekoľko osád slovenských autochtónov. Prešov, ako budúce centrum Šariša, vstúpil však do dejín pod írečitým maďarským menom Eperjes (1247) odvodeným od slova jahoda (eper). Stalo sa teda to, že lokalita maďarských kráľovských strážcov sa stala určujúcou pre všetky tunajšie rýchlo zrastajúce sídliská. Táto skutočnosť škrie však mnohých minimálne od roku 1945. Odvtedy totiž prebieha ich boj proti veterným mlynom, ktorý je nevedecký a smiešny. Vôbec totiž nepresviedča pseudoargumentácia, že Eperjes je paralelou pôvodného slovenského názvu koreniaceho v mene Preš. Téza, že maďarský názov vznikol fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu, najmä predsunutím začiatočného E a vypustením koncovky -ov, je podľa nás až doteraz iba nedokázateľným jazykovedným žonglérstvom, ktoré nemienime rešpektovať. Pevným kameňom nášho presviedčania je fakt, že už v najstarších slovanských dokumentoch z 15. storočia sa vyskytuje celá škála slovenských miestnych názvov, ktoré pretrvali dodnes, ale tvar Prešov medzi nimi nie je. Konkrétne, keď 4. 5. 1449 Ján Jiskra uzatváral večný mier s magnátmi a hornouhorskými mestami, jasne vymenoval Košice a nie Kassa, Levoču a nie Löcse, Bardejov a nie Bártfa, Kežmarok a nie Kézsmárk. Pritom mnohé z týchto miest mali ešte väčšinové nemecké obyvateľstvo. Prešov je však pre Jána Jiskru len Epperiaš, lebo o žiadnom Prešove nikdy nepočul a ani počuť nemohol. Maďar nie je blázon, aby si z mena Preš fonetickou cestou vytvoril práve jahodu (eper). Takéto skomoleniny sú nepredstaviteľné a historická skúsenosť zo stredoveku je iná. Konkrétne v prípade Spišskej Novej Vsi veľmi pozitívna. Maďarské Igló je totiž veľmi blízko pôvodného slovenského názvu Ihla, ktoré z úst Slovákov vymrelo a bolo nahradené pomenovaním obce, ktoré mu dali nemeckí kolonisti. Prešov sa definitívne objavuje na stránkach dejín až roku 1539, čo priamo vnucuje myšlienku, že je fonetickým prispôsobením slova Eperiaš v ústach väčšinového slovenského obyvateľstva ako aj silného poľského elementu, ktorého vplyv je nezanedbateľný. Opak tohto procesu je vylúčený.
Autor: ŠTEFAN ELIÁŠ (Autor je historik)
