z priečelia jednej z historických budov mestskej pamiatkovej rezervácie. Bola v tom určitá dávka recesie, zároveň však žobrák vyjadroval finančné postavenie lokálnych televízií medzi médiami. Aká je súčasná situácia?

"Na Slovensku sa udelili ďalšie licencie na vysielanie mestských a lokálnych televízií, takže v súčasnosti je ich okolo 50. Každá z nich vysiela určitý počet hodín, podľa finančných možností a podľa územia, ktoré je schopná signálom pokryť. Z toho vyplýva, že Bratislava a Košice patria k tým najväčším lokálnym televíziám. Finančné zdroje závisia aj od majiteľa. Pokiaľ je ním mestská časť či kultúrne centrum, peniaze čerpajú zväčša z mestského rozpočtu. Nie je to veľa, ale vedia z toho vyžiť. Jednoznačne súkromná forma vlastníctva je v TV NAŠA, v bratislavskej CITY TV, v Televízii Prievidza, teraz začne vysielať VEGA Prešov a TV Tatry. Všetky majú finančné problémy, okrem košickej TV NAŠA."

# Samotný festival vznikol viac-menej ako z núdze cnosť. Zrejme ste cítili potrebu komunikácie, konfrontácie, výmeny nielen skúseností, ale aj programov, o ktoré bola v čase rozvoja lokálnych televízií na Slovensku núdza. Predpokladali ste, že sa z podujatia stane tradícia?

"Verili sme, že sa púšťame do dobrej veci. Na samom začiatku, keď sme zakladali TV NAŠA, sa nás zmocňovali pochybnosti, či to, čo robíme, robíme správne. Cítili sme sa byť osamotení. Uvedomovali sme si, že vznikajú aj iné televízie, kde si kladú podobné otázky. Preto sme sa stali iniciátormi stretnutia. Už prvý ročník preukázal hlboký zmysel a význam podujatia. Tretí ročník festivalu je dôkazom jeho potreby a životaschopnosti, to je už naozaj tradícia."

# Môžeme sa na základe konfrontácie uplynulých dvoch ročníkov porovnávať s inými krajinami?

"Niekoľko desiatok rokov fungujú lokálne televízie v USA. Bohatú tradíciu majú aj v Európe - v Taliansku, Holandsku, Dánsku. V ďalších štátoch lokálne televízie ešte len začínajú. Pre tie sme sa stali tak trochu aj modelom. Patrí k nim napríklad Rakúsko. Hlavným cieľom a zmyslom festivalu je predovšetkým výmena skúseností, ktoré každý z nás potrebuje."

# Podstatnú časť podujatia tvorí prezentácia programov. Čo je ich charakteristickou črtou?

"Minulý rok sme mali na festivale účastníka z Talianska. Hovoril o tom, že zameranie lokálnych televízií u nich je trochu iné, komerčnejšie ladené, ponúkajú viac zábavy, celovečerných filmov, celé vysielanie sa snažia ladiť oddychovo. Autori programov z postkomunistických krajín sa zväčša zameriavajú na hlboko ľudské témy, viac sledujú dianie v danej lokalite. Charakter vysielania u nás je teda odlišný."

# Zjednocujúcim prvkom lokálnych televízií na Slovensku je zatiaľ len košický festival. Neuvažujete o užšom vzájomnom prepojení, ako to robia napríklad súkromné rádiá?

"Zaujímavý model majú v USA. Lokálne televízie sú súčasťou siete veľkých televíznych spoločností - napríklad NBC má asi 400 punktov po celých Spojených štátoch, ktoré vstupujú do celoštátneho vysielania svojím vysielacím časom, potom sa odpoja a vysielajú svoj program. My sa všetci trápime na vlastnom piesočku. Mali by sme dať sily dohromady, nájsť prostriedky na to, aby sme z jedného centra vysielali niekoľko hodín večerný program a vo svojom vysielacom čase mohli ponúkať svoj lokálny program. Takúto sieť by sme chceli vybudovať aj na Slovensku. V Česku sa to už podarilo. Pán Martin Kindernay, prezident tejto siete, sa v rámci festivalu podelí s účastníkmi o svoje skúsenosti. Bude hovoriť aj o možnostiach prepojenia českej siete na ďalšie krajiny. Takže možno raz vznikne nejaká svetová televízia, ktorá bude združovať všetky lokálne televízie."

# V rámci workshopov tohtoročného festivalu venujete veľkú pozornosť etike novinára. Čo vás k tomu viedlo?

"Pretože by mala byť základným krédom práce každého novinára. V lokálnych televíziách pracuje možno 75 percent ľudí `z ulice`, ktorí by mali poznať aspoň základné princípy, kritériá. Aby sa na jednej strane nebáli ísť do problémov, na druhej strane aby neprekračovali určité medze, hranice ľudskej dôstojnosti."