ský a kultúrny zväz Maďarov na Slovensku) bol nútený tohto roku pre nedostatok finančných prostriedkov zrušiť 42. ročník celoslovenských slávností občanov maďarskej národnosti v Gombaseku, najstaršie podujatie svojho druhu. Čím to je?

"Ďakujem vám za túto otázku, pretože ste mi nahrali na smeč... Osobne som to prekontroloval. Csemadok v tomto roku vôbec nežiadal od štátneho fondu Pro Slovakia žiadne prostriedky. Zodpovedne vám to hovorím. Osobne som bol za pánom Krasňanským, riaditeľom odboru hospodárenia na ministerstve kultúry. Čo sa týka obce Slavec, zistil som, že podalo svoju žiadosť v druhej polovici mája, pritom termín podania žiadostí bol 21. január tohto roku. O subvenciách na tento rok sa rozhodlo začiatkom marca... Na jeseň deväťdesiateho piateho roku osobne som sa zasadzoval, aby aj Csemadok dostal prostriedky. Trošku mi napomáha aj to, že podobne ako pán Hudec (minister kultúry - pozn. autora) aj ja som bol členom Zväzu spisovateľov a ako on aj ja som lekár, takže sme sa poznali z minulosti. Csemadoku vtedy poskytli milión 500-tisíc korún. To bolo v novembri 1995. V 1996. roku vznikla tá nepekná kauza, ktorú treba spomenúť, aby bolo vysvetlené, prečo Csemadok sa dostal do tej situácie, v akej bol. Začalo to tým, že v Csurkových novinách podpredseda Csemadoku doktor Štefan Bajnok uverejnil tú nešťastnú vetu, ktorá temer v doslovnom znení po slovensky, lebo on to samozrejme po maďarsky písal, znela asi tak, že dovtedy budú skúšať našu trpezlivosť, kým si nenarovnáme kosy a nezaženieme partizánov naspäť, odkiaľ prišli - do hôr..."

Autor: sen