Jaskyne Slovenského krasu stáročia fascinujú nielen speleológov, ale i všetkých návštevníkov tohto zvláštneho kraja, ktorí nedokážu odolať čaru tichého podzemia. Jeho magická sila stále rovnako dopadá na človeka vyrovnávajúceho sa s nekonečným priestorom a časom, ktorého stáročné neochvejné plynutie akoby unikalo jeho chápaniu. A že sa na tom večne sa opakujujúcom objavovaní ríše temnôt z pohľadu smrteľníka nič nemení, potvrdzuje výstava, ktorú v utorok verejnosti sprístupnilo Slovenské technické múzeum v Košiciach. Vďaka zbierkam obrazov, prevažne dobových litografií známej maďarskej speleologičky Székely Kinga, sa návštevník môže hlboko ponoriť do sveta, ktorý už od stredoveku odhaľovali talentovaní nadšenci svojimi kresbami či medirytinami. Jaskynné motívy priťahovali výtvarníkov všetkých čias bizarnosťou svojej výzdoby, zvláštnou atmosférou, ktorá akoby iluzórne ponúkala vchod do iného sveta. Najstarším vyobrazením jaskyne bola kresba na bronzovej platni umiestnená na krídle vstupnej brány nádvoria hradu Asýrskeho kráľa (dnes v Britskom múzeu), tajuplná, symbolická scenéria jaskýň tvorila vďačný námet aj pre pozadie postáv ilustrátorov Biblie. Slovinčan J. Valvasor už v polovici sedemnásteho storočia opísal kresbami vyše sedemdesiat jaskýň, mnoho ich zobrazuje viacdielny knižný seriál Universum, no najmä prírodovedec J. Krenner vo svojej kolekcii litografií, medzi ktorými nechýba ani Dobšinská ľadová jaskyňa. Keď Maďar Jenó Nyári v roku 1881 maľoval praveký jaskynný cintorín v Aggteleku netušil, že z opačnej strany, proti prúdu podzemnej rieky Styx, jej ľadové slovenské vody vyhĺbili rovnako úchvatnú scenériu, objavenú až o tridsať rokov neskôr Jánom Majkom. Nenápadná, o to však kurióznejšia výstava obrazov útrob zeme ponúka v týchto dňoch Košičanom dôvod na zamyslenie až mysteriózne.