Termínom "šťastie" sa vo futbale oháňajú takmer vždy len slabí a slabší

Futbalová Superliga má za sebou 9 odohratých kôl. Tabuľka sa pomaly profiluje. Začína sa približovať skutočnosti. Upútali góly hráčov z minulej dvadsaťjednotky, kde strelcami boli Czinege, Babnič, Bažík, Antalovič. To len dokumentuje, že športová forma ..

Ostatné prebieha podľa dlhodobého ligového scenára, preto sa vrátim o niekoľko dní späť k uzatvorenej kvalifikácii našich reprezentácií. Obidve mužstvá skončili presne tam, kde slovenský futbal vzhľadom na svojich súperov v tejto skupine patrí. Vôbec nie je dôvod označovať 3. miesto mladších za neúspech a prípadné tretie miesto dospelých za veľký úspech, krok dopredu. To nemá logiku a takéto názory považujem za účelové, lebo náš futbal vychádza z tej istej bázy. To ani nechcem rozoberať. Treba však povedať, že zvláštne okolnosti, na ktoré sa tí relatívne slabší vždy spoliehajú, lebo musia s nimi a s ničím iným v konečnom hodnotení kalkulovať, sa v tomto kvalifikačnom cykle opäť nekonali. Medzi tie okolnosti patrí mnohokrát frekventovaný pojem športové šťastie. Aj ja som s ním rátal, lebo šťastím nie je len to, že súper z desiatich šancí nedá gól a my z jednej gól dáme - ale aj to, že nebudú zranení kľúčoví hráči, že nebudú v dôležitých zápasoch stáť pre žlté a červené karty, hráči budú mať športovú formu, pohodu, sebavedomie atď. Lenže aj pri hodnotení šťastia sa v prevažnej miere hovorí len o vlastnom nešťastí. Keď už sme aj mali v zápase preukázateľné šťastie, tak mnohí, dokonca aj fanúšikovia, to hodnotia ako veľmi dobrý výkon svojho mužstva. Pri celkovom bilancovaní sa však vykazuje už len nešťastie. To myslím všeobecne, nielen na reprezentáciu. Predsa to nie je pravda, lebo v dlhodobej súťaži, akou je kvalifikácia a liga, sú jedna k jednej. Raz je - raz nie je. Preto celkové výsledky nezávisia od šťastia, ale od vlastnej kvality, ktorá je podložená dlhoročnou poctivou prácou množstva ľudí, ktorí kvalitu dlhodobo ovplyvňujú. Akého šťastia sme sa v kvalifikácii, okrem vyššie spomínaných podôb šťastia, dovolávali? Keď máme súpera, s ktorým sme za normálnych okolností z 8 zápasov schopní vyhrať jeden, tak dúfame, že ten jeden je práve dnes. To sa aj môže podariť. Nemôže sa však podariť každý zápas, keď máme v skupine troch takých súperov a hráme s každým dvakrát. Aj keď Čechov do takého pomeru smerom k nám nedávam. Musí to dopadnúť tak, ako to dopadlo a zároveň musíme pri hodnotení vynechať pojem šťastia, lebo v tom hľadať vinníka (v celkovom umiestnení) je zavádzajúce. Je to odpútanie od skutočnej podstaty problému. To je, ako keď ide študent na skúšku a má preštudovaných len 10 percent učiva. Keď dostane otázku z naučeného, môže hovoriť o šťastí, ale keď neurobí skúšku, tak vonkoncom nemôže hovoriť o nešťastí, ale o vysokej pravdepodobnosti, že prepadne a musí analyzovať, prečo sa neučí. Toto však nie je analýza účinkovania našich reprezentácií v kvalifikácii. Ja som si len vybral tému "šťastie". Preto, lebo v poslednom období je toto slovíčko veľmi frekventované v našom profesionálnom futbale. Stalo sa obhajobou všetkého možného. Takmer vždy sa ním oháňajú len slabí a slabší. Tí sa ho doprosujú a majú pre splnenie tohto sna množstvo talizmanov, obradov, zvykov, "rôzne kabaly a zaklínadlá" atď. Priznám sa, aj ja som tomu istý čas veril, ale život ma presvedčil, že v tom to nie je. Šťastie môže očakávať len ten, kto sa poctivou, múdrou prácou dopracuje minimálne na kvalitatívnu úroveň svojho súpera. Až potom nastupuje moment šťastia, ktorý je pre daný výsledok dôležitý. K takému šťastiu sa v budúcnosti musíme dopracovať aj my. Tak, aby sa naše slovenské úspechy účasťou na veľkých turnajoch opakovali aspoň v malej frekvencii. Aspoň v takej ako úspechy bývalého československého futbalu, ktorý mal tie isté problémy s kvalitou.