Koniec futbalovej kvalifikácie, neslávno-slávny, v prvom prípade pre áčko, v druhom pre tím do 21 rokov, vypadnutie Slovana z PVP, dve prehry 1. FC Košice v Lige majstrov na nulu posunuli náš futbal do reality, v ktorej treba hrať iba o body v domácej Superlige a o meno. O diváka. O budúcnosť futbalu. Zratúvanie divákov v hľadiskách jednotlivých štadiónov až na trnavskú výnimku ukazuje, že tento zámer ide bokom, divák neskočí "na špek". O meno akoby niekedy hráči ani nestáli. Futbal o ligové body sa stal povinnou jazdou, v ktorej ešte niekdajší "malí", ako Trenčín, Ružomberok, či Rimavská Sobota zachraňujú renomé hry hier a usádzajú sa v tesnom závese za "povinne" najlepšími. Povinne preto, lebo tí na špici majú peniaze na to, aby mali najlepšie kádre. Niekdajšie bašty ako Prešov, D. Streda, ale aj Lokomotíva sa výpredajom hráčov oslabili natoľko, že ich momentálne účinkovanie sa dá nazvať ako tápanie. Čo platí aj o Bardejove, Humennom ako tradičných mužstvách stredu tabuľky. V globále primŕza nielen v ovzduší na štadiónoch, ale aj v hre samotnej. Liga je buď tak vyrovnaná, alebo všetci takí dobrí, že si jeden na druhého netrúfa a preto rezignuje. Na ihrisku sa povinne odohrá 90 minút. Koniec šichty, padla, divák môžeš nám byť ukradnutý. Vytratili sa osobnosti, ktoré by prilákali divákov ako superhviezdy superšou zvanej Superliga. Nik nechce, alebo nemôže vyčnievať nad ostatných, preskakovať latku. Pred nami je šesť jesenných kôl. Šesť kôl hľadania sa, alebo nádeje na šibnutie čarovným prútikom? Vyberte si podľa toho, čo sme doteraz videli, aká sa ukazuje naša futbalová budúcnosť.