založenia KSP 10. októbra. V uplynulých dňoch sa tak stalo a tak sa "drahý vodca", ako je Kim Čong-il nazývaný, stal následníkom svojho otca Kim Ir-sena, ktorý zomrel pred vyše tromi rokmi na zlyhanie srdca. Funkcia generálneho tajomníka jedinej politickej formácie v KĽDR je teda obsadená, avšak prezidentské kreslo je naďalej voľné.
Po smrti svojho otca "veľkého vodcu" Kim Ir-sena žil Kim mladší dlhší čas v ústraní a nezastával nijakú politickú funkciu. Zo začiatku sa síce uvažovalo, že toto otáľanie môže byť príznakom mocenského boja vo vedení krajiny či nespokojnosti s vlastnosťami nového vodcu, ktorý ani zďaleka nedosahuje popularitu svojho otca. Znalci pomerov to vyvracali kórejskými tradíciami, medzi ktoré patrí aj dvojročný smútok za otcom. Lenže ani po uplynutí tohto obdobia funkcia generálneho tajomníka strany a prezidenta nebola obsadená. To, samozrejme, logicky vyvolávalo otázku prečo. Podľa pozorovateľov jediným vysvetlením bolo, že prevzatie všetkých otcových funkcií sa malo stať veľkolepým sviatkom, z ktorého by mali radosť všetci. V predošlých rokoch dostávali obyvatelia KĽDR pri takýchto radostných udalostiach osobitné prídely potravín a lahôdok. Vzhľadom na katastrofálne záplavy spred dvoch rokov a odkázanosť na zahraničnú potravinovú pomoc však žiadne sviatočné hodovanie neprichádzalo do úvahy. A tak režimu neostávalo nič iné, len porušovať zaužívané tradície a vymýšľať nové o mimoriadnom smútku syna za milovaným otcom. Ten sa napokon predĺžil na tri roky s odôvodnením oficiálnej agentúry KĽDR, že ľudia síce čakajú, kedy syn "veľkého vodcu" preberie otcove funkcie, ale "Kim Čong-il vytvoril komunistický náhľad na morálku, ktorá je ušľachtilejšia ako dedičské obyčaje, keď povedal, že bude držať smútok tri roky".
Teraz bude dôležité, ako sa severná Kórea postaví k rokovaniam o mieri na Kórejskom polostrove. Kim Čong-il už pred časom vyzval na mierové znovuzjednotenie oboch kórejských štátov s tým, že aj jeho otec pracoval pre vec národa celý svoj život. Účastníkmi mierových rozhovorov by mali byť oba kórejské štáty, USA a Čína. KĽDR už upustila od snahy podmieňovať svoju účasť na rozhovoroch riešením otázky úteku svojich dvoch diplomatov, ktorí požiadali v USA o politický azyl. V súčasnosti severokórejský režim svoje rozhodnutie zúčastniť sa na rozhovoroch odôvodňuje tým, že dosiahol s USA "politickú dohodu". KĽDR zrejme pôjde o ďalšiu potravinovú pomoc a zrušenie hospodárskych sankcií. Washington upriami svoju pozornosť pravdepodobne na problematiku vývozu severokórejskej raketovej techniky. Severná Kórea totiž pred časom pohrozila odstúpením od rozhovorov s USA o obmedzení predaja technológie riadených striel do Iránu, Sýrie a ďalších blízkovýchodných krajín.
Uzatváranie sa pred svetom by sa mohlo stať pre KĽDR osudným. Hospodárstvo krajiny je na hranici totálneho rozkladu a jediným východiskom ako mu pomôcť je - spoliehať sa na medzinárodnú spoluprácu. A aj keď zbankrotovaný režim je na spadnutie, väčšina západných a ázijských pozorovateľov tvrdí, že je predčasné hovoriť o konci posledného stalinského režimu vo svete.
Autor: MARTIN OKÁL (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
