Až dvadsaťpäť hodín trvalo prerušenie vysielania Rádia Twist. To, že popri ňom nevysielali aj ďalšie rozhlasové stanice, nie je v tejto chvíli až také dôležité, pretože tieto mali iba vytvoriť akúsi hmlu okolo nevysielania Twistu. Implantovať verejnosti názor, že skúšobný úder moci nie je generálnou skúškou iba voči tomuto rádiu. Svedčia o tom aj slová riaditeľa odštepného závodu Rádiokomunikácie Gabriela Szántóa - treba "pristupovať veľmi radikálne k všetkým partnerom". Pán Szántó však jedným dychom oznámil, že Rádio Rebeca telekomunikáciám "za celý rok nezaplatilo ani korunu". Twist však platil, a aj keď neuhradil včas dlhovanú sumu, je dôležité, že ju zaplatil ešte pred vypnutím, a nie po ňom. Aj preto možno túto kauzu považovať za politickú, za obmedzenie slobody slova, pričom nielen pre občanov, ale najmä pre vládu je nepríjemné, že telekomunikácie sú štátnym podnikom, za ktorý zodpovedá.

Niet sporu o tom, že dlhy treba platiť a pán Hryc sa o tom pred dvoma dňami osobne mohol presvedčiť. Lenže zároveň treba dodržiavať aj uzatvorené zmluvy. A keďže v tejto súvislosti jedna strana tvrdí čosi opačné ako strana druhá, mal by o veci rozhodnúť súd. Ak sa pán Hryc, ktorý utrpel škodu, na súd neobráti, môže to znížiť dôveryhodnosť jeho aj jeho rádia. Možno to však vnímať aj tak, že zaplatil za poznatok, ktorý pred časom získal denník SME - najlepšie je mať vlastné zariadenie. Vydavateľ SME po podobnej skúsenosti investoval do tlačiarne, súkromné rádiá by mali investovať - možno spoločne - do vysielačov.

Ani za hranicami Slovenska nie je neznáma agresivita vlády premiéra Mečiara k slobode slova a médií. Napokon, pred dvoma rokmi sa pán Mečiar umiestnil v hitparáde desiatich najväčších nepriateľov slobody tlače na svete. A jeho dnešné výrazy - "bieda slovenskej žurnalistiky, mediálne šialenstvo" či " vidím zlý úmysel médií aj tých, ktorí sú za nimi" a "už mám toho akurát dosť!" - nasvedčujú tomu, že už nepochopí význam a podstatu jedného z najzákladnejších ľudských práv. Nielen on, ale i jeho prívrženci stupňujú agresivitu na adresu médií, ktoré informujú o činnosti vládnej garnitúry, kontrolujú spôsoby spravovania vecí verejných a dávajú priestor aj oponentom. Vláda pána Mečiara - krátko pred voľbami - jednoducho skúša, kam až v tudjmanovských manieroch môže zájsť. Ako hlboko sa jej podarilo zasiať strach a ľahostajnosť občanov k veciam verejným. Poučka, že dôležitá nie je ani tak sloboda prejavu, ako sloboda po prejave, stále platí. Na Slovensku však už platí, že dôležitá je aj sloboda pred prejavom. Teda sloboda ako taká.