l, že z odporúčaní Spoločného výboru EÚ SR pre vládu nič nevyplýva a sú pokynom pre parlament. Ak teda platí druhý výrok pána premiéra ako aj predchádzajúce o tom, že poslancom NR SR nemôže dávať pokyny ako majú hlasovať, potom je zarážajúce, prečo pozýva politické strany na rokovanie, keď rokovanie politických klubov a parlamentu by mal zvolať predseda NR SR pán Gašparovič, aby sa vyriešili "pokyny pre parlament" v parlamete, teda v tej štátnej inštitúcii, pre ktorú boli "pokyny" dané. Ďalším, nemenej zvláštnym výrokom pána premiéra pri tejto príležitosti bol ten, že opozícia a ani predstavitelia EÚ nevedeli vláde SR povedať, čo by malo byť obsahom zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Skutočnosť je ale taká, že predstavitelia RE na rokovaní v októbri 1995 (zákon o štátnom jazyku bol schválený 16. 11. 1995) s podpredsedníčkou vlády K. Tóthovou odporučili súčasne so zákonom o štátnom jazyku prerokovať legislatívu, upravujúcu používanie jazykov menšín. Ešte 15. 11. 1995 pani Tóthová uznala potrebu prijať spolu so zákonom o štátnom jazyku aj zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Na 1. zasadaní spoločného parlamentného výboru EÚ SR 23.11.1995 premiér Mečiar a predseda parlamentu I. Gašparovič prisľúbili, že zákon o používaní jazykov menšín bude čoskoro predložený NR SR. Aj bývalý minister zahraničných vecí J. Schenk ešte 23. 4. 1996 napísal vysokému komisárovi Max van der Stoelovi list, v ktorom ho ubezpečuje, že v spolupráci s menšinami na Slovensku sú pripravené aktivity na koncipovanie zákona, ktorý bude zhodný s legitímnymi právami občanov patriacich k národnostným menšinám tak, ako ich vyjadrili OSN , OBSE a RE. A teraz takmer po dvoch rokoch pán premiér tvrdí, že opozícia ani predstavitelia EÚ nevedeli povedať, čo by malo byť obsahom tohto zákona. Takéto vysvetlenie môže prijať len Homo erektus, ale nie Homo sapiens.
Autor: ZDENO CHVALOVSKÝ, Bratislava