Na slovenskom knižnom trhu sa v týchto dňoch objavila piata kniha Roberta Bielika (1963) s názvom Mandragora a podtitulom Objímanie hada, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Po minuloročnom prozaickom titule Ukrižuj sa!, ktorého text bol staršieho dátumu, je Mandragora opäť básnickou knihou s čerstvými veršami. Hoci slovo mandragora sa písomne objavuje len v poslednej básni s názvom Ak ma presunieš k trom hviezdam, pôsobenie tejto magickej rastliny je citeľné vo všetkých tridsiatichôsmich básňach. "Mandragora je v našej kultúre rastlinou, v ktorej je podľa stredovekých alchymistov ukrytý elixír života, hoci možno trochu v kontraste rástla mandragora na miestach, kde sa popravovali ľudia. Podobnú symbolickú hodnotu má v latinskoamerickej kultúre kaktus peyotl, stále používaný domorodými šamanmi, ktorý nám priblížil americký spisovateľ C. Castaneda," vysvetľuje v rozhovore pre SME R. Bielik. "Dúfal som, že jej účinok zapôsobí aj na čitateľa, pre ktorého som sa snažil písať verše čo najzrozumiteľnejšie. V minulosti mi totiž vytýkali, že moje texty nie sú príliš komunikatívne. Nikdy som však nechcel robiť len pre seba. Napokon, prirodzené veci sú vždy jednoduché." Podľa autora je kľúčová prvá báseň, kde "had je zvinutým klbkom lásky, otcom úsmevu a istoty", ale i "zvodcom z Edenu, zaliečavý ukrutník pripravený zaútočiť v nestráženej chvíli". "V objímajúcom hadovi je obsiahnutá dualita symbolu dobra i zla. Had je takmer v každej kultúre čímsi silným, zväčša s negatívnymi vlastnosťami. Každé zlo však zároveň v sebe skrýva dobro."
V tomto uvažovaní je príznačná aj báseň Nech sa tej kacírskej myšlienke: "Nech sa tej kacírskej myšlienke akokoľvek bránim, / doľahne na mňa so všetkou prudkosťou / a vtedy sa mi zdá, že / nebo / nemôžem dosiahnuť skôr, pokým sa nenaučím milovať / peklo." Voľnou parafrázou interpretujúcich slov R. Bielika, svetlo vieme naplno oceniť len vtedy, keď sme spoznali tmu. "Tradičný židokresťanský model nám káže, aby sme sa vyhýbali zlým veciam. Mne sa však zdá, že až po ich spoznaní sa môžeme identifikovať s dobrom a krásnom - ktoré sú mi, samozrejme, bližšie." V duchu duality rozvíja spisovateľ Bielik i svoj maliarsky rozmer. Pedagóg na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre (katedra výtvarnej výchovy) je však presvedčený, že maľba si vyžaduje iný druh myslenia. "Je to citeľné najmä pri mojom spôsobe maľby, ktorá je založená na remesle. Počas maľovania takmer úplne vylučujem náhodu a z veľkej časti vopred viem, ako to bude vyzerať. Obraz je skôr záležitosťou zmyslov a citu, pričom myšlienka je zredukovaná na jeden výrazný moment. Hoci spisovateľ sa riadi najmä prostredníctvom mysle, domnievam sa, že nejde len o čisto intelektuálnu činnosť." Robert Bielik je členom Barbarskej generácie (spolu s literátmi A. Turanom, J. Litvákom, K. Zbružom a I. Koleničom), ktorá na budúci rok pripravuje spoločné knižné vystúpenie. S Bielikovým záujmom o východný model sveta súvisí aj plánovaná polročná cesta do tibetských kláštorov v severnej časti Indie. "Dôvodov, pre ktoré odchádzam je viac. Preto budem lakonicky stručný: Je mi tu už dlho..."
Autor: Ľudo Petránsky Ml.
