eho života nevzdali. Roky sa na rozličných miestach sveta stretávali s českými bábkarmi hrajúcimi "barokovú operu". Milana, Petra a Mateja z Divadla Bratří Formanů tiež fascinovali. Vzájomné sympatie ich priviedli k uskutočneniu spoločného projektu La Baraque - Bouda. Od 23. septembra do 8. októbra stála Búda v Prahe, šesť mesiacov predtým však putovala po rôznych mestách Francúzska. Po premiére, ktorá bola na jar v Rennes, mali dokonca namierené i do Bratislavy, vzhľadom na situáciu u nás si to však rozmysleli. Škoda. Búda totiž nie je divadlom, ani varieté či cirkusom. Je miestom na stretávanie. Len na zúčastnených záleží, ako sa budú cítiť. Návštevník sa ocitne pri stole s neznámymi ľuďmi. Na city brnká maďarské rómske trio, k tomu gruzínsky harmonikár so svojským prstokladom, Igor so sólami na gitare či dialógom s basou, spev Lily. Aj pod stolom sa začína divadlo. Dvojičky naháňajú sliepky. Z kúta sa ozýva smiech. Na rozkladacích stoličkách spí prváčik, ktorý sa veľmi tešil na bábky, no predstavenie sa začalo až o pol deviatej večer. Poéziu večera ozvláštňuje tanec lámp. Pod najväčšou z nich sa parí kotol. Sledujúc organizovanie či dezorganizovanie spoločného stravovania, spomeniete si na chuť hrubozrnného chleba, čo herci Bread and Puppets piekli a rozdávali pred začiatkom svojich, dnes už legendárnych predstavení. Po polievke zakrátko niet ani stopy. Od vedľajšieho stola odchádza otecko s dcérkou. Presvedčíte sa o tom, čo ste tušili. Dievčatko je naozaj slepé. Jeho prítomnosť i spokojnosť je najlepším dôkazom, že toto stretnutie plné impresií, emócií a zážitkov zo zvukov, vôní a dotykov má zmysel. Priateľská atmosféra, príjemná nálada, návštevníkom sa ešte nechce odísť. V ponuke sú ďalšie kúsky, fígle, žarty... Deviateho Búdu rozobrali. Znovu bude stáť v Plzni od 14. do 25. októbra.
Autor: DRAHOŠ ŠIŠOVIČ (Autor je spolupracovníkom SME)
