diek vydarili. V sobotu a nedeľu oslávili nielen 742. výročie prvej písomnej zmienky o obci a 604. výročie udelenia mestských práv, ale na stene reformovanej fary odhalili pamätnú tabuľu najslávnejšiemu spomedzi rodákov. Nebyť Laczko Mátého, ktorý si podľa dobovej zvyklosti pridal k menu prívlastok "Szepsi" ( Moldavský), nepoznala by dnes svetová gastronómia víno kráľov a kráľa vín - tokajské aszu. Podobne ako sa osvieteneckí kňazi na Horných Uhrách snažili naučiť roľníkov novším metódam ovocinárstva, dvorný kňaz rodiny Lórantfy v Erdöbénye experimentoval s vínom dovtedy, kým sa mu na Veľkú Noc roku pána 1628 nepodarilo postaviť na slávnostný stôl budúcej manželky Juraja Rákócziho krčah s medovožltým nápojom, ktorý získal Tokaju nesmrteľnú slávu. Skromný Moldavčan však preslávil svoje rodisko i neskoršie pôsobiská latinskou a maďarskou kronikou, zachycujúcou udalosti histórie i spôsob života drobných ľudí rokov 1521-1624, a preto sa medzi hosťami oslavujúcej Moldavy našli okrem jeho prapravnuka aj predstavitelia samosprávy z maďarského Tarcalu, Karcagu i Erdöbénye, kde našiel Szepsi Laczkó Máté miesto posledného odpočinku. Primátor Ing. Štefan Zakariáš sa pri hodnotení víkendových osláv Dní Moldavy pre SME na východe neobmedzil len na odkaz histórie: "Nadväzujeme síce na starodávnu vínnu cestu spájajúcu naše obce cez hranice a severné Slovensko až do Poľska, ale budeme využívať aj rad projektov PHARE, ktoré sa nám ponúkajú. Odhliadnuc od určitého handicapu, ktorý má Slovensko v porovnaní so svojimi susedmi pri integrovaní do európskych spoločenstiev, budeme v spolupráci so samosprávami pokračovať a verím, že to, čo vybudujeme my dolu, sa možno ani nie tak neskoro `posvätí` zvrchu."