Zamestnanci, ktorí začali rokovania už v júli, požadujú zvýšenie miezd prevyšujúce mieru inflácie. V auguste sa zaznamenal ročný rast inflácie o 18 %, avšak v budúcom rok by mala inflácia poklesnúť na 13,5 %. Vláda však žiada, aby sa pri zvyšovaní miezd postupovalo rozumne, aby Maďarsko nestratilo konkurencieschopnosť, ktorú získavalo v uplynulých rokoch. Väčšina analytikov však očakáva podpísanie zmluvy o zvýšení miezd do konca roku, resp. na začiatku budúceho roku. Jeden z analytikov uviedol, že rokovania o mzdách nie sú v Maďarsku ničím vážnym. Dodal však, že čoraz viac obyvateľov je znepokojených stratou kúpnej sily počas uplynulých dvoch rokov, spôsobenej prísnymi ekonomickými reformami, uskutočnenými bývalým ministrom financií Lajosom Bokrosom. Čisté reálne mzdy poklesli v roku 1995 o 11 percent a v nasledujúcom roku o 5 %. "Uvedomujeme si, že hlavným problémom odborov a zamestnancov je nižší rast miezd v porovnaní s infláciou. Očakávame však, že táto situácia sa skončí a problémy sa vyriešia," povedal jeden z analytikov, a dodal, že "maďarskí občania zaplatili za ekonomické oživenie príliš vysokú cenu". Podľa vládnych odhadov by mal HDP krajiny vzrásť v tomto roku minimálne o 3 %, v porovnaní s jednopercentnými prírastkami v oboch predchádzajúcich rokoch. Pokles miezd v Maďarsku bol doteraz najvyšší spomedzi všetkých susedných krajín. Podľa centrálneho štatistického úradu predstavovala priemerná hrubá mesačná mzda v auguste 59 968 Ft, čo v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roku predstavuje rast o 18,8 %. Mzdy manuálne pracujúcich robotníkov vzrástli v rovnakom vyjadrení o 15,2 % na 44 749 Ft, kým mzdy úradníkov a vedúcich pracovníkov sa zvýšili o 23 % na 92 741 Ft. Napriek silnej solidarite medzi maďarskými robotníkmi nikdy nevládli militantné nálady. Podobne aj vo východnej Európe, s výnimkou Poľska a Rumunska, sa od kolapsu komunistického režimu nezaznamenali vážnejšie štrajky.