Emil Pažický, rodák z Považského Chlmca, čerstvý sedemdesiatnik (14. októbra 1927) - je dvojnásobnou slovenskou legendou! Za slávne chvíle na verejnosti, pred státisícmi divákmi na futbalových štadiónoch troch kontinentov, kde nastrieľal stovky gólov. V drese Česko-Slovenska, Slovana Bratislava, Žiliny aj Trenčína.
Hrdina - športovec a potom (to je oveľa vzácnejšie!) aj velikán-človek!
"Bolesť je mojou súkromnou záležitosťou," vravieva svojim priateľom, ktorí ho prídu navštíviť. Lebo...
Už štvrťstoročie je nevyliečiteľnou chorobou (skleróza multiplex) nerozlučne spojený s kreslom. V mladosti bola jeho putom lopta, teraz invalidný vozík. Onemeli nožiská, ktoré naháňali strach brankárom, ničivá ohlušujúca sila lekárom neznámych mikropotvor sa vydala - vyššie po mieche, aby zasiahla postupne aj ramená.
Nič sa nehýbe na tele, kedysi jánošíkovskom, iba vo vnútri najvnútornejšom: v srdci a mysli. V jednom i druhom zostala večná mladosť, zmysel pre šibalstvo, kamarátstvo, neuveriteľná schopnosť rozdávať životný optimizmus!
Emil Pažický sa zapísal do slovenskej športovej histórie dva razy. Futbalovou útočnosťou, dravosťou a ešte čímsi väčším - ľudskou nepoddajnosťou, nezlomnosťou.
"Ja vás všetkých prežijem," vraví s úsmevom, v ktorom je aj nádych melanchólie.
Už sa stalo!
Autor: JÁN NOVÁK
