neuskutočnilo. (Päť bolo aj spôsobov odvolania M. Kováča a ten si aj naďalej chodí do práce ako prezident.) Iba päť mesiacov trvalo V. Mečiarovi a V. Klausovi, aby sa nedohodli na forme spoločného štátu, tak si ho radšej rozdelili a vládnu si po svojom. Päť rokov im však trvá dokončiť to, čo je "hotové" už od januára 1993 - rozdeliť majetok bývalej federácie tak, aby boli obe republiky spokojné. Variantov a pokusov bolo nemálo, kde sa skvie aj superčíslo - supernula. Dnes sa teda v Piešťanoch stretávajú obaja premiéri, a všeobecne prevláda mienka o bezútešnosti ich možností a schopností dokončiť to, na čo ani jeden z nich nemá dostatok síl. Obaja premiéri už dávno nie sú tými silnými mužmi, akými boli v čase pred piatimi rokmi, keď zasiali, čo dnes žnú. Navyše obe krajiny sa (napriek nemalým a miestami aj porovnateľným problémom) poberajú opačným civilizačným smerom a sľuby o nadštandardných vzťahoch občanov SR a ČR už dávno nikto neberie vážne. Ani Klaus, ani Mečiar v Piešťanoch nevyriešia základné problémy obojstranných vzťahov - veľkorysé riešenie si nemôže ani jedna republika dovoliť a nevedno, či sa slovenská alebo česká karta ešte vo volebnej núdzi nezíde.
Ešte nedávno slovenský premiér tvrdil, že Čechy nenavštívi, kým sa na Slovensko nevráti zadržané zlato. A tak namiesto zlata dnes oceníme českého premiéra. (Ak by si však česká strana vybrala namiesto dlhu za ŠBČS nášho premiéra, nebol by to zlý obchod.).
