v týchto dňoch sa začína medzinárodný festival pantomímy Kaukliar `97, ktorého ste dušou. Uskutoční sa v Divadle Aréna, ktorého ste dušou. Budú tam určite pozoruhodné pantomimické výkony, ale u nás celá široká verejnosť (tak sa hovorí, nie?) sleduje už niekoľko rokov iné predstavenie, inú pantomímu. Je to predstavenie, v ktorom hrá jeden jediný muž. Publikum je početné: toľko príslušníkov jedného národa, koľko je v týchto časoch ešte ochotných zaujímať sa o veci verejné. A o čom je to predstavenie? O tom, ako sa napĺňa jeden vopred zmarený sen? Ako trpko sa vracia prorok domov? O našej povahe? Alebo o tom, čo to znamená veľmi niečo chcieť?
Vážený majstre, dlho nám už hráte o sebe samom, dlhšie, ako zvykne trvať jedno vystúpenie. Dlho už presviedčate ľahostajné publikum, že niečo také exkluzívne ako pantomíma je súčasťou kultúry národa. Presviedčate maloverných a ľahostajných, dutých i nadutých alebo jednoducho iba nekultivovaných. Nemôžem si pomôcť, ale zdá sa mi, že sa tu míňa priveľa energie na presviedčanie o samozrejmých veciach.
Divadelník presviedča o tom, že je užitočné mať divadelnú prehliadku, vydavateľ presviedča o tom, že je nevyhnutné mať nekomerčnú literatúru, kunsthistorik presviedča o tom, že treba galériu, filmový fanatik presviedča o tom, že je potrebné mať prehliadku animovaných filmov...
Tehličku po tehličke staviame arénu, v ktorej nastupujú proti sebe na jednej strane nadšenie, tvorivosť, výnimočnosť a na druhej otupenosť, skepsa, arogantný priemer... Váš dialóg s našou pozornosťou je bez slov. Pantomíma je umenie ticha, ktoré nie je prázdne a hluché, ale má svoj zmysel a výrečnosť. Okolo nás sú tony prázdnej slamy, ktoré sme namlátili svojimi rečami. Sú to klamárske i kramárske reči, sú to jalové, nenávistné, agresívne slová...
Pantomíma je aj preto, aby sme sa uprostred davového hluku započúvali do svojich vnútorných tích.
Vážený majstre,
verím, že Vaša aréna sa naplní nie lomozom zápasiacich, ale tichom, ktoré spája. Verím, že z nás ešte akčné filmy a akčná realita nevyhnali schopnosť vnímať zdanlivo bezbranné gestá mímov.
S pozdravom
Autor: Váš Daniel Hevier
