Hádzanárska hala prešovského Tatrana bola uplynulú sobotu opäť nabitá, a to i napriek tomu, že v tom čase na neďalekom zelenom trávniku prebiehal šláger futbalovej Superligy s lídrom z Trnavy. K Toryse sa totiž zišli legendy mužských sedmičiek, aby si družne zaspomínali na historický strieborný súboj spred 25 rokov v bavorskom Mníchove s vtedajším silným olympijským výberom Juhoslávie. Duel internacionálov Československa s bývalými hráčmi Tatrana bol vlastne benefičným zápasom pri príležitosti 50. narodenín bratov Andreja a Jozefa Lukošíkovcov, ktorí patria tiež medzi významné postavy nielen šarišskej, ale i československej hádzanej. Nuž, a diváci sa mali naozaj na čo pozerať. Veď takú zadovku, ako v plnej paráde, i keď aj jemu už rôčky pribudli, ukázal majster sveta zo švédskeho Västerasu (1967), Rudolf Horváth, veru dnes nevidno. Tvrdé prieniky olympionika Vincenta alias Vila Lafka, bravúry medzi žrďami Jardu Škarvana, či úspešné strely Ivana Satrapu a Jiřího Kavana, boli najlepšou demonštráciou festivalu medzi sedmičkami. Mladí, ktorí prišli obdivovať umenie, dnes už vlastne svojich otcov, mali čo odkukať. "Výsledok nie je dôležitý," povedal takmer so slzami v očiach Kavan, keď sa lúčil s Prešovom a s protagonistami Lukošíkovcami, ale i Rudlom Horváthom, s ktorým dva roky býval na jednej izbe, keď ako "bažanti" narukovali do vtedajšej svetovej pražskej Dukly a dodal: "Išlo nám o stretnutie. Vidieť sa po toľkých rokoch a ukázať sa vďačným Prešovčanom. Takých ich poznám dodnes a zostávajú v mojom srdci i naďalej. Keď sme v šarišskej metropole prehrali či vyhrali, potlesk na otvorenej scéne nikdy nechýbal." A takto sa vyjadrovali aj ostatní. S nádejou, že čoskoro sa určite stretnú, a to buď v Prahe, alebo v Olomouci či Karvinej, kde dnes legendy žijú.

Autor: VINCENT SABO