Výrazný pokles turistického ruchu je okrem vopred avizovaných politických zmien najhmatateľnejším spoločenským dôsledkom po troch mesiacoch čínskej správy nad Hongkongom. Pravidelného návštevníka Hongkongu musí po pristátí na letisku Kai Tak zaraziť rýchlosť pasovej kontroly. Rovnako vľúdni úradníci, v rovnakom počte ako inokedy, rovnako dôslední, ale všetko ide dvakrát tak rýchlejšie. Vysvetlenie je jednoduché. V radoch jednoducho stojí menej ľudí ako zvyčajne. Lietadlá síce ďalej pristávajú v päťminútových intervaloch, ale pasažierov je menej ako pred štvrťrokom, keď tu ešte vstupovali na britskú koloniálnu pôdu. Cestou na Central Station sa snažím vnímať ďalšie zmeny. V uliciach je vidieť veľa čínskych vlajok, veď je iba krátko po 1. októbri, štátnom sviatku Číny. Prvý októbrový deň roku 1949 vyhlásil Mao Ce-tung v Pekingu založenie Čínskej ľudovej republiky, ktorá pripravila peklo stámiliónom vlastných obyvateľov. S tým však väčšina Hongkončanov nemá žiadne skúsenosti a nad ohňostrojom pri príležitosti 48. výročia komunistického štátu sa dojímali rovnako úprimne ako pri každej oslave lunárneho nového roku. Drvivú väčšinu obyvateľov Hongkongu nezaujíma politika, ale peniaze, potom dlho nič a zase peniaze. Aj preto je taká panika pre pokles turistického ruchu. Ak rok 1996 bol s dvanástimi miliónmi návštevníkov rekordný, tak porovnateľné čísla za júl minulého a tohto roku vypovedajú o tridsaťpercentnom poklese a jesenná perspektíva nevyzerá o nič lepšie. "Ľudia v Európe majú nejaký čudný strach," hovorí Catherine Wongová, pôvodom Belgičanka, ktorá žije v Hongkongu už jedenásť rokov. "Nemôžem presvedčiť ani svojich rodičov, aby ma teraz prišli navštíviť. Vysvetľujú, že by sa nechceli zapliesť do nejakých nepokojov, a boja sa čínskych vojakov. Vraj radšej nejaký čas počkajú." Hongkonská turistická asociácia tušila, že druhý polrok tohto roku bude slabší a za viac ako pol miliardy amerických dolárov zo štátnej pokladnice pripravila a propagovala program 100 dní zázrakov. Jeho súčasťou bola ľadová revue, hodinársky i cukrárenský veľtrh, voľba Miss Hongkong, exhibičný zápas futbalistov Manchesteru United a mnoho ďalších lákadiel. Najviac postihnutí sú majitelia hotelov, ktorých izby zívajú prázdnotou. V tomto čase navyše americký dolár otriasol väčšinou mien v juhovýchodnej Ázii, kým silný hongkonský menovec sa ani nezachvel. Hongkong tým stratil aj na príťažlivosti ako nákupné centrum, kde zvlášť európski turisti boli zvyknutí zastaviť sa napríklad len na dva dni po dovolenke na Filipínach. Vzápätí sa začali požiare na Sumatre a juhovýchodná Ázia sa zahalila do hmly. V Hongkongu je síce jasno, ale letecká katastrofa v Indonézii dokázala nahnať strach. Agenti zahraničných turistických kancelárií sa však takmer jednoznačne zhodujú: "Turisti sa do Hongkongu vrátia, až tu bude lacnejšie."
Autor: JAN TOBIÁŠ, HONGKONG, PRE SME - agentúra EPICENTRUM
