Dnes sa v juhofrancúzskom kraji Gironde začína súd s bývalým ministrom Mauricom Paponom, ktorý je obvinený zo spoluúčasti na zločinoch proti ľudskosti v rokoch 1942 až 1944, keď zastával funkciu generálneho tajomníka prefektúry v Gironde. Maurice Papon začal svoju politickú kariéru v roku 1935 ako referent na ministerstve vnútra, a odvtedy vystriedal mnoho funkcií. Pokojný priebeh Paponovej kariéry narušil v roku 1940 pád Maginotovej línie a následné rozdelenie Francúzska na časť obsadenú nemeckým vojskom a tzv. slobodnú zónu podriadenú vláde maršala Pétaina. Od roku 1942 fašistické Nemecko okupovalo aj Pétainovu vichystickú republiku. Práve v tomto roku sa Maurice Papon stal generálnym sekretárom prefektúry v Gironde. Do jeho pracovnej náplne patrila aj priama kontrola riešenia "židovskej otázky". Od júla 1942 do augusta 1944 odišlo z Bordeaux, správneho strediska kraja Gironde, dvanásť konvojov, v ktorých bolo približne 1600 Židov, z toho 130 detí do 13 rokov. Pod dokumentmi týkajúcich sa transportov je podpis Maurica Papona.
V máji 1944, keď bolo jasné, že hitlerovské Nemecko dlho nevydrží, zriekol sa Papon kontroly nad deportáciami Židov. V tom čase nadviazal aj kontakty s domácim odbojom, najmä s Gastonom Cusinom, ktorý v ilegalite zastupoval v Bordeaux generála de Gaulla. Dva dni pred oslobodením Bordeaux odovzdal Papon svoje právomoci Cusinovi, s vedomím samotného de Gaulla. Tento majstrovský kúsok v pravý čas zachránil Paponovi kožu. Pre jeho občianske správanie sa "zabudlo" na jeho činy v rokoch 1942-1944 a začalo sa o ňom hovoriť ako o členovi odboja. V roku 1956 sa stal šéfom administrácie v Alžírsku, kde sa osvedčil tvrdým postupom proti stúpencom národoslobodzovacieho hnutia. V roku 1958 dostáva preukaz "dobrovoľného bojovníka odboja", v tom istom roku sa stáva policajným prefektom v Paríži, o dvadsať rokov neskôr zavŕšil svoju kariéru ako minister rozpočtu.
V roku 1981 sa v satiricko-politickom týždenníku Le Canard enchainé objavujú správy o vichystickej minulosti ministra Papona. Na francúzskom politickom nebi sa rozpútala búrka. Papon požadoval ustanovenie čestnej komisie zloženej z osobností odboja, ktorá by ho očistila. Komisia v záverečnej správe potvrdila Paponovu účasť v odboji, zároveň ale sucho konštatovala, že "mal rezignovať na svoje funkcie v roku 1942 (v čase prvých zatýkaní Židov)". V roku 1983 bol Papon obvinený zo zločinov proti ľudskosti, obvinenie však bolo po čase stiahnuté. Všetko sa malo "ututlať", dokonca na priamy príkaz prezidenta Mitteranda. Po štrnástich rokoch sa však proces uskutoční. Dnes však už za 87-ročným Paponom nikto nestojí, jeho bývalí politickí priatelia zomreli. Francúzsko sa tak až po 53 rokoch snaží vyrovnať nielen s vichystickou minulosťou svojho ministra, ale najmä so zodpovednosťou tisícov Francúzov za vojnové zločiny. Príkladom je nedávne ospravedlnenie sa francúzskej katolíckej cirkvi za oficiálne mlčanie k protižidovským perzekúciám počas druhej svetovej vojny.
Autor: Andrej Ďuríček (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
