Ani dnešný 5. zjazd Komunistickej strany Kuby neprinesie žiadne zásadné zmeny, žiadne ďalšie ekonomické reformy a už vôbec nie politické. Naopak, podľa organizátorov potvrdí "kontinuitu revolúcie" a vládu jedinej strany a s veľkou slávou a jednohlasným potleskom vytýči politickú, sociálnu a hospodársku stratégiu krajiny na budúcu päťročnicu.
Ani demonštrácia jednoty na zjazde však nezakryje skutočné rozpory, s ktorými sa musí jediný komunistický režim na severnej pologuli vysporiadať. Spustenie dvojrýchlostnej ekonomiky prerástlo kubánskym komunistom cez hlavu. Možnosť podnikania v súkromnom sektore, aj keď tvrdo atakovaná vysokými daňami a veľmi prísnymi podmienkami, sa už stihla v posledných rokoch podpísať pod sociálnu diferenciáciu obyvateľstva. Ideály rovnosti, hlásané kubánskou revolúciou, strácajú zoči-voči snahe Kubáncov zabezpečiť si slušnú životnú úroveň na sile. Napokon, v poslednom období v propagovaní revolúcie ochabol aj sám 71-ročný kubánsky vodca Fidel Castro, ktorého verejnosť vídava stále menej a jeho príznačné niekoľkohodinové prejavy sú stále kratšie.
V politickej oblasti sa zatiaľ Kuba nemusí zaoberať žiadnymi dôsledkami otvorenosti. Opozícia pracuje v ilegalite, každý disidentský prejav je v zárodku potlačený, médiá sú naďalej nástrojom propagandy. Jediné obrodenie zaznamenala kubánska cirkev a to v dôsledku historickej návštevy pápeža Jána Pavla II. na Kube v januári minulého roku. Cirkev začala rekonštruovať schátrané kostoly a Kubánci dostali povolenie navštevovať bohoslužby.
Návšteva pápeža však bude na zjazde nepochybne prezentovaná ako diplomatické víťazstvo aktívnej Kuby, rovnako ako nedávny Svetový zjazd mládeže a študenstva v Havane, ktorý prekonal všetky rekordy v návštevnosti a prevolávaní slávy Castrovi a jeho zosnulému spolubojovníkovi Che Guevarovi. Napokon, v druhý deň zjazdu uplynie presne 30 rokov od smrti tohto, zrejme najslávnejšieho latinskoamerického revolucionára - veľmi vďačná príležitosť zaktualizovať "výdobytky revolúcie".
