Prvým slovenským reprezentantom, ktorý prebehol cieľovou páskou 67. Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach pred hotelom Slovan, bol šiesty v celkovom poradí, košický vytrvalec Václav Župa časom 2:23:10. Paradoxné je, že vlani skončil na tejto trati s lepším časom na ôsmej pozícii. Žeby ho zaskočila zmena termínu a časový posun pretekov? "Ani nie, to bola daň za svetový šampionát v polmaratóne," hovorí najlepší Slovák v tohtoročnom maratónskom poli. "Napokon, kdekoľvek vo svete sa beží maratón v najneuveriteľnejšiu dennú hodinu, takže v tom by som problém nevidel. Skôr si kladiem za vinu to, že sme od začiatku nabrali príliš rýchle tempo a v závere mi rýchlo dochádzali sily. Zlé to začalo byť najmä po 25. kilometri a pravdu povediac, dosť som sa potrápil. To aj vysvetľuje dosiahnutý čas, hoci pôvodne som chcel zaútočiť na hranicu 2:16 alebo aj pod ňu, ale tentoraz to nevyšlo." Václav bežal od prvých metrov v pôvodne sedemčlennej vedúcej skupinke pretekárov, ale už na 15. kilometri spoločne s tohtoročným bronzovým medailistom Santachiarom mierne zaostal. O deväť kilometrov ďalej vypovedali sily dvojnásobnému víťazovi MMM (1995 a 1996) Belgičanovi Goegebeurovi, ktorého už deň predtým zmáhala viróza a neskôr odstúpil i `zajac` - Ukrajinec Antonenko, ktorý udával tempo už od štartu. "Nemal som v úmysle ťahať s čelom od začiatku, skôr som sa spoliehal na rovnomerné tempo. Začal som však rýchlejšie a potom sa to už pre mňa nevyvíjalo príliš dobre. Najväčšiu krízu som mal na 31. kilometri, ale potom som sa zasa rozbehol. Trošku mi chýbali sily aj v závere." Žeby košickí priaznivci maratónu neboli tentoraz dostatočným `povoleným` dopingom? "Bol som už taký vyšťavený, že ani perfektná divácka kulisa zo mňa nedokázala vyžmýkať ďalšiu rezervu. Vlastne som už len čakal, či ma náhodou niekto nepredbehne a fanúšikov som postupne prestával vnímať."