zostalo počas posledného víkendu v tieni 6. majstrovstiev sveta VSŽ/IAAF v polmaratóne. Napokon - šampionát je šampionát a druhých majstrovstiev sveta na Slovensku sa zrejme tak skoro nedožijeme. Prvou predzvesťou toho, že v netradičný deň a hodinu (prvú októbrovú sobotu o druhej) košický maratón predsa len bude, bola v piatok večer, ako predzvesť všetkých svetových maratónov, v poradí už tretia Pasta Party, špagetová šou, na ktorej sa v košickom Ferrocentre zúčastnila asi tisícka maratóncov z rôznych krajín sveta, aby ochutnali tradičnú `poslednú večeru` bežcov - špagety na iks spôsobov. A prečo práve špagety? Nuž, odborníci tvrdia, že sú najlepšou zásobárňou energie pred vyčerpávajúcimi pretekmi. Sobota dopoludnia už patrila majstrovstvám sveta v polmaratóne, ktoré prilákali do metropoly východu kvalitnú bežeckú špičku. A hoci sa prezident IAAF Primo Nebiolo nádejal, že o titul sa na trati poruvú sympatický Talian Baldini s Keňanom Tanuim, z medailí i peknej kôpky dolárov (125 tisíc) sa napokon radovali v kategórii mužov, žien i družstiev práve reprezentanti Kene. Radosť nad vydarenými pretekmi i lákavým finančným ohodnotením trefne vyjadrila za všetkých dievčensky bezstarostne pôsobiaca 24-ročná Tegla, ktorá pred zvedavými ušami novinárov poznamenala, že "to bude v Keni vééľká oslava". A všetci do jedného sa dušovali, že košická kulisa bola naozaj super. A neboli by to Košičania, keby nemali k `svojmu` maratónu, šampionát nešampionát, predsa len o štipku bližšie. Mnohí z tých, ktorých sme popoludní registrovali len pár metrov od emotívne studenej vipkárskej a novinárskej tribúny, mali pri maratónskom hymne a kŕdle pestrofarebných balónikov, ktoré 1053 tohtoročných účastníkov pustilo pred štartom k oblohe, slzy v očiach. A to už nerátam tie ďalšie stovky pozdĺž trate, ktoré potleskom, krikom, ale i hudbou povzbudzovali každého maratónca. Tých, ktorým dochádzali sily, dokonca dvojnásobne. Aplauz zožalo i duo politických, nie však športových rivalov Dzurinda - Weiss, ktorí na pohľad symbolicky bežali najmä v závere bok po boku a posledné metre zdolávali v bratskom objatí. Nuž, na šport je aj politika krátka. A tak sa tohtoročný košický maratón vďaka tým bezmenným ľuďom v uliciach, ktorí sa nedostanú do žiadnych štatistík, predsa len vydaril.