h sveta v tejto mladej disciplíne. Bolo to určite zásluhou výbornej konkurencie, ktorá sa postavila na štart, výbornej športovej formy hlavných protagonistov a v neposlednom rade aj perfektnými podmienkammi vytvorenými organizátormi. A tak sa určite nie iba zo zdvorilosti vyslovil Moses Tanui z Kene, držiteľ najlepšieho svetového času (59:47 min) a v Košiciach strieborný medailista takto: "Naozaj pekná trať, fantastické publikum. A veru v budúcnosti by som porozmýšľal aj o štarte na vašom Medzinárodnom maratóne mieru." Víťaz pretekov, ďalší z radu skvelých vytrvalcov tejto africkej krajiny Shem Kororia, však vysvetľoval: "Pred výstrelom štartovej pištole si umiestením nemôže byť nik istý. Avšak z toho, ako sme trénovali, som usudzoval, že víťazom bude jeden z nás Keňanov. Som rád, že sa to podarilo mne, lebo my sme dnešné víťazstvo naozaj potrebovali. Až po 20. km som bol presvedčený, že sa medaila neujde ani mne. Zlepšenie najlepšieho osobného času o takmer pol minúty pripisujem práve perfektným podmienkam v Košiciach." Aj z víťazky ženskej kategórie Tegly Loroupeovej žiarilo šťastie: "Tento triumf považujem za svoj najväčší úspech. Ďaleko prevýšil všetky, ktoré som doteraz medzi vytrvalkyňami dosiahla. A to ešte desať dní pred štartom nebola moja účasť na šampionáte istá. Teraz bude v Keni veľká oslava." Šport má však aj odvrátenú tvár. Veľa by o tom vedel rozprávať náš reprezentant Róbert Štefko. Celý rok podriadil práve týmto pretekom vo svojom rodnom meste a hoci dosiahol zatiaľ najlepšie umiestenie Slováka v histórii MS polmaratóncov (29.), svoje sklamanie vôbec netajil: "Chcel som byť v najlepšej dvadsiatke a zabehnúť čas na hranici osobáku. Žiaľ, žalúdočné problémy, ktoré ma postihli okolo 10. km a napokon aj tak trochu zaspatý štart zapríčinili, že som svoj zámer - držať sa posledného svetového šampióna z Palmy de Mallorky Stefana Baldiniho z Talianska - neuskutočnil. Škoda, veľmi ma to mrzí. Pomýšľal som aj na odstúpenie, no skvelé publikum ma dotlačilo až do cieľa."

Autor: RUDOLF RONDZÍK, Košice