SOFIA (TASR) - Rozširovanie NATO bolo hlavnou témou 43. valného zhromaždenia Združenia pre Atlantický pakt (ATA), ktorý sa za účasti 27 členských krajín a 21 pozvaných nečlenov konal v hlavnom meste Bulharska. Zasadanie mimovládneho združenia, ktorého cieľom je podpora aktivít aliancie, sa po prvý raz konalo mimo územia členskej krajiny NATO. Prezident hostiteľskej krajiny Petar Stojanov označil túžbu svojej krajiny po členstve v NATO za "civilizovanú strategickú voľbu", ktorá pomôže pri napĺňaní hlavných priorít bulharskej zahraničnej politiky: stability a regionálnej spolupráce. Pripravenosť k regionálnej spolupráci zdôraznili aj ministri obrany Turecka, Grécka a Albánska. Vo svojich prejavoch podčiarkli skutočnosť, že na prahu 21. storočia je Balkán stále poznačený destabilizačnými faktormi, pričom sa nepodarilo odvrátiť nebezpečenstvo prenesenia konfliktu cez hranice jednotlivých krajín. Napriek tomu, že na júlovom summite aliancie pozvali na rozhovory o pripojení zatiaľ len Poľsko, Maďarsko a ČR, grécky minister sa vyslovil za rozšírenie NATO o Bulharsko, Rumunsko a Slovinsko do roku 1999. Podľa bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu k rozšíreniu NATO neexistuje alternatíva.
Americký prezident B. Clinton účastníkom konferencie zaslal pozdravné posolstvo, v ktorom vyjadril presvedčenie, že NATO musí vytvoriť bezpečné prostredie pre rozvoj demokracie a slobodného trhového hospodárstva.
