historikov s účasťou vedcov z Poľska a Maďarska to uviedol vedúci komisie a riaditeľ Historického ústavu SAV D. Kováč. Komisia rokovala v Bratislave o vyhnaní a vysídlení skupín obyvateľstva z Československa v rokoch 1938 až 1947. Podľa Kováča ide o závažnú tému, lebo uvedené desaťročie s vojnou, vysídľovaním a transfermi obyvateľov patrí medzi najtragickejšie v Európe a najmä v strednej Európe. "Ukázalo sa, že otázka vysídľovania, transferu obyvateľov a migrácia nie je len vyslovene česko-nemecká záležitosť, ani slovensko-maďarská, že nie je nikdy bilaterálna, ale je záležitosťou, ktorá sa týka histórie," povedal Kováč. Konferencia podľa neho ponúkla nové výskumné výsledky mapujúce veľmi detailne udalosti z konca vojny v konkrétnych regiónoch, "čo nás posúva v našom poznaní dopredu". "Môžu tu pokojne koexistovať vedľa seba etnické skupiny i štáty, ale nemôže sa tu presadzovať idea národného štátu. To vlastne viedlo ku katastrofám," zdôraznil Kováč. Podľa jeho názoru sa k myšlienke vysídľovania alebo presídľovania obyvateľov vracajú iba tí politici, ktorí zistili, že z etnického napätia sa dá vyťažiť dobrý politický kapitál.