Zaujímavá zostava dvoch telies, Českého komorného orchestra Olomouc a Slovenského komorného orchestra, vytvárala nevšednú atmosféru štvrtkového večerného koncertu. Najskôr Bohdan Warchal so svojím zoskupením opätovne vrátil na pódium slovenského autora Ivana Hrušovského a jeho invenčnú, štýlovo nevyhranenú a predsa kompaktnú Suitu quasi una fantasia. Koncertom pre dva sláčikové orchestre od u nás málo hraného Angličana Michaela Tippetta sa nielen rozšíril dramaturgický záber festivalu, ale odznelo i dielo kvalitné, v podaní spojených telies pod Warchalovou taktovkou prinášajúce radosť zo zvukovej krásy, výrazových nuansov a pohodu z muzicírovania. V tomto duchu sa niesla i Dvořákova Serenáda E dur, kde umelecký vedúci vymenil taktovku za husle a slávnostný večer sláčikových nástrojov doviedol do víťazného konca.
Komorný program vystriedali cez víkend dva zahraničné symfonické orchestre: v piatok Baberskí symfonici a v sobotu Budapest Symphony Orchestra. V oboch prípadoch priniesli reprezentatívnu ponuku v druhej časti vrcholiacu dielami velikánov nemeckej a maďarskej hudby z prelomu storočí. Tak riekol Zarathustra od Richarda Straussa je síce od Bartókovho Koncertu pre orchester o 47 rokov starší, oba veľkolepé opusy - akási klasika moderny - sú však ideálnym poľom pre prezentáciu kvalít orchestra dirigenta. Symfonici z Bambergu pod taktovkou jednej z najväčších dirigentských autorít súčasnosti Horsta Steina však už v úvode presvedčili o svojich umeleckých prednostiach v Beethovenovom Prometeovom stvorení a Mendelssohnovej 1. symfónii. Horst Stein nepotrebuje veľké gestá, aby vymodeloval skladby do tvaru, ktorý je jednak verný zámerom skladateľa, jednak zrkadlí osobný postoj umelca voči nemu. Program maďarských hostí otvoril Lisztov Mazeppa a po ňom očaril zamatovým tónom, bravúrnou technikou a veľkolepým štýlom v Schumannovom koncerte pre violončelo a orchester Miklós Perényi. Zatiaľ čo v Schmumannovi viedli symfonici pod vedením Tamása Vásáryho so sólistom kultivovaný dialóg, svoju vlastnú parketu našli v Bartókovi, ktorého si lepšie zahratého sotva možno predstaviť. Stein a Vásáry sú dve úplne odlišné dirigentské naturely, no rozdielnymi vonkajšími prostriedkami docielili to isté: strhujúcu interpretáciu hodnú dobrého mena festivalu.
Autor: PAVEL UNGER (Autor je hudobným kritikom)
