RNDr. Peter Horváth, historik:
Treba privítať myšlienku riešenia novej architektúry v historickom jadre mesta Trnava, ktoré je mimoriadne vzácnym priestorom. Strategická poloha uzlového bodu nárožia ulíc Hviezdoslavovej a Hornopotočnej je istou reminescenciou na historické objekty, ktoré v 20. storočí boli práve z tejto polohy asanované. Navrhované riešenie novej architektúry, ktorej ukončenie zvýrazňuje vežové zakončenie je v súlade s historickou vedutou tohto priestoru, kde sa v horizonte striedajú pohľady na dominanty mesta.
prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, CSc., rektor VŠVU v Bratislave:
Príťažlivosť idey spočíva aj v tom, že zámerom nie je bezduchý, nič nehovoriaci výstavný dom naplnený úradníkmi či komerciou, ale dom, ktorý bude symbolom tvorivého a duchovného, ktorý samotnou architektúrou bude hovoriť o neohraničenosti ľudskej fantázie a sile kultúry. Ponúka sa tu niečo, čo ešte Slovensko nemá - symbol odvahy architektov, inžinierov a najmä vedenia mesta.
MUDr. Bohumil Chmelík, poslanec mestského zastupiteľstva v Trnave:
Návrh považujem za pozoruhodné futuristické modelovanie architektúry, ktorej realizácia môže byť architektonickým obohatením historického jadra mesta a môže sa stať novým kultúrne turistickým prvkom mesta budúceho tisícročia.
akad. soch. Miloš Balgavý ml., sklársky výtvarník, Trnava:
Je to vzácna architektonická vízia o reálnej zbierke svetových plagátov v naturalistickom slovenskom kultúrnom prostredí. Je to výzva pre Trnavu stať sa známym kultúrnym mestom.
Ing. arch. Marcela Masaryková, projektový ateliér ZAAR, Trnava:
Po takmer desaťročnom prešľapovaní na mieste (v roku 1988, kedy bolo 750-te výročie vyhlásenia za slobodné kráľovské mesto a dostala Trnava novú tvár) je futuristická vízia 2001 dôkazom schopnosti Trnavčanov pokračovať v novej tvári Trnavy aj v treťom tisícročí.
PhDr. Gerhard Komora, historik umenia, Bratislava:
Plagát patrí k najpominuteľnejším výtvarným prejavom, no jeho význam v rovine kultúrnej komunikácie je nezastupiteľný a to napriek prudkému rozvoju nových médií. Umenie plagátu na slovensku nikdy nestálo v centre veľkej pozornosti a nekliesnilo si cestu k uznaniu ľahko, no práve vďaka takým nadšencom a nepoddávajúcim sa umelcom plagátu ako je Jozef Dóka jun. sa dnes stáva pojmom. Vďaka Trienále plagátu v Trnave, pri ktorom Jozef Dóka stál ako jeden z hlavných organizátorov - hoci by bolo treba spomenúť aj ďalších, najmä Ľuba Longauera, teda vďaka výstavám v Trnave sme sa zapojili do medzinárodného kontextu plagátovej tvorby. Mali by sme rozhodne v tomto priestore zotrvať a k tomu nájsť lepšie organizačné i materiálové podmienky na rozvoj i prezentáciu tejto disciplíny. Preto vyjadrujem plnú podporu návrhu zriadiť práve v Trnave Galériu plagátu. Vízia Jozefa Dóku sa mi nezdá až tak futuristická a pri troche záujmu a snahy sa môže stať kultúrnou skutočnosťou. Má totížto ekonomický základ ktorým sa dá celkom efektívne zachovať kultúrna pamäť plagátu.
