Práve dnes na mestskom úrade v Trnave zapínajú oceľové schránky s materiálmi, ktorých obsah svetlo sveta opäť uzrie až o niekoľko desaťročí. Denník SME nebude medzi nimi chýbať a práve možno tento výtlačok čítate v roku 2097 ... Keď piateho mája 1997 objavili počas rekonštrukčných prác vo vrchnej Kopuli mestskej veže postavenej v 16. storočí hermeticky uzavreté tuby so sklenenou fľašou, len historici tušili, že nepôjde o prevratný nález. Keď však primátor Ing. Š. Bošnák asistoval pri ich otváraní, každého z prítomných sa dotkol vzrušujúci závan časov dávno minulých. Obaly vydali svedectvo - zoznam magistrátu mesta z roku 1791 list, mestského strážcu, plagát vyzývajúci i ľudí nekupovať u židov, či ruženec. Dnes útroby veže ukryjú ďalšie svedectvá doby a podľa expertov by k ďalšej rekonštrukcii prísť až o 80 až 100 rokov. V tom čase už potomkovia poľahky zistia, ži blízko historickej dominanty Trnavy sa vypína "nová" trnavská veža, ktorá tri roky pred skonom 20. storočia bola futuristickou víziou ...

Nová trnavská veža zo skla - futuristická vízia roku 2001

Presklenná nová trnavská veža, v ktorej inštalované umelecké artefakty pulzujú nielen vo svojom interiérovom rytme, ale oslovujú tiež okoloidúceho chodca je víziou, ktorá zatiaľ zostáva navrtnutá len v skicách a predstavách jej tvorcov. Akademický maliar Jozef Dóka mladší s Ing. arch. Zuzanou Nádaskou, CSc. spoločne vypracovali architektonický zámer - ideu stavby galérie slúžiacej ako trvalý a dôstojný stánok pre medzinárodné výstavy Trinále plagátu Trnava. Prehliadka svetovej plagátovej tvorby zaradená do programu UNESCO a zaštitovaná prestížnou organizáciou grafikov ICOGRADA sa v meste po prvýkrát konala v roku 1991. Ako pre SME uviedli autori idey práve pocit ohrozenia priestory výstavy ich pred necelými dvomi rokmi priviedol k myšlienke riešiť jej umiestnenie, kým v počiatkoch podujatia sa plagáty prezentovali aj vo výkladoch obchodov, tento rok sa pôvodný zámer už nemohol uskutočniť, pretože súkromní vlastníci uprednostňujú ich komerčné využitie. Trienálne plagátu Trnava `97 sa teda presunulo do piatich miest včítane Galérie Jána Koniarka, či Trnavského divadla. "Pôvodná idea sa neuskutočnila, plagáty vypochodovali z ulíc, kde ich videli tisícky ľudí, do interiérov, kde ich videli stovky," povedal iniciátor Trienále J. Dóka ml., podľa ktorého tento ročník dokázal opodstatnenosť hľadania vhodného priestoru. Vzhľadom na význam prehliadky autori považujú za dôležité situovanie stavby na dominantné a frekventované územie historického centra mesta, ktorým je nárožie ulíc Hviezdoslavova, Pekárska a Hornopotočná. V súčasnosti sa tu nachádza verejné parkovisko a parcela má byť údajne výhľadovo voľná. Nová veža by pohľadom uzatvárala Trojičné námestie s priamou väzbou na hlavnú kompozičnú os mesta (Bernolákova brána - Dóm sv. Mikuláša a na pešiu zónu. Súčasťou zámeru je dostať užité umenie a plagát do všetkých priestorov navrhovaného polyfunkčného objektu. Svoje miesto by si tu mala nájsť banka, obchodíky, trebárs s hudobninami alebo knihami, do televízneho štúdia a vyhliadkovej kaviarne by sa návštevníci prepravovali výťahom odhaľujúcim panorámu mesta. Zámer počíta tiež s využitím prízemných podlaží ako garáží a technického zázemia galérie plagátu. "Postaviť iba galériu sa nám zdá nereálne vzhľadom na ekonomické aspekty," vysvetlila nám Z. Nádaská. Podľa autorov by stavba mala fungovať systémom akéhosi perpetum mobile, kedy by mali komerčné aktivity vytvoriť ekonomické zázemie pre kultúrno - spoločenskú a duchovnú činnosť. Z hľadiska architektonicko - urbanistického riešenia sa rozhodli stavbu výškovo a polohovo začleniť do jestvujúcej historickej zásatvy s plným rešpektovaním jej merítka a urbanistickej koncepcie historického jadra mesta. Samotnú presklenú vežu tvoriacu dominantu objektu sa snažili riešiť v kontexte atmosféry ostatných trnavských veží tak, aby zohľadnili nielen ich tvaroslovné, výškové, proporčné, ale aj urbanistické a hostorické vzťahy. V celkovom riešení budú mať uplatnenie humanizujúce a mestotvorné prvky - voda, zeleň a svetlo. V minulosti sa Hornopotočnou ulicou vinul potok a tento motív autori hodlajú uživiť a prinavrátiť do riešeného priestoru. Použitý materiál sklo umožňuje že "život galérie a celého tohoto bohato výtvarného artefaktu by bol viditeľný nielen vo dne, ale pomocou nasvietenia aj vo večerných hodinách". Návštevník stavby bude neustále konfrontovaný s inštalovať nielen v celom polyfunkčnom objekte, ale plynulým prepojením by mali "prejsť" do exteriérov Trojičného námestia, pešej zóny a Zeleného rínku. Autori svoju ideu hodlajú predložiť odbornej i laickej verejnosti a v prípade priaznivého ohlasu ju rozpracujú. Výtvarný architekt, ktorý by mal pôsobiť "ľahko, nehmotne a teda duchovne" zatiaľ pomenovali ako Futuristické vízie 2001. Podľa jej autorov by mala symbolizovať kroky k iným dimenziám myslenia, inej filozofie, hodnotovej orientácie a predznamenať vstup Trnavy do tretieho tisícročia.

FOTO: Trojičné námestie v súčasnosti.

Autor: Foto ~ Jozef Dóka jun., 1996, JÁN KARÁSEK