Medzinárodný filmový festival v San Sebastiane, po baskicky v Donostii, oslávil tento rok okrúhle 45. výročie. Festivalu, ktorý sa odohráva v jednom z najkrajších kúpeľných miest na brehu Atlantického oceána, prialo po mnohých rokoch aj počasie a na úspešnom priebehu sa výrazne podpísal i spoluusporiadateľ Canal+. Nie prehnane, ale rôznymi službami a službičkami, spríjemnil pobyt festivalovým hosťom i novinárom. Samozrejme, dala o sebe počuť aj baskická separatistická organizácia ETA, síce trochu tichšie ako po minulé roky. V centre starého mesta boli chvíľu i policajti s obuškami a plynovými maskami, ale čoskoro sa vytratili. A nechýbala ani demonštrácia, ktorá však nezablokovala polovicu mesta. Aj v noci húkali policajné autá, to však už nikoho nevzrušovalo. Žeby sme si zvykli? Neprináleží na tomto mieste hovoriť o politickej situácii v španielskom Baskicku, bol by to povrchný pohľad. Naoko je San Sebastian krásne, pokojné a bohaté mesto. Čo však vrie pod povrchom, ťažko odhadnúť. Jedno je isté - Španieli robia všetko pre to (vidiac iba očami účastníka festivalu), aby tam bol pokoj a z roka na rok viac ustupujú. Dôkazom je aj neudelenie ceny mesta San Sebastian, ale konzekventne ceny Donostie. Osobne si ju prevzali dvaja herci: Jeremy Irons (Európsku cenu Donostie) a Michael Douglas (Cenu Donostie). Zlomený členok zabránil francúzskej herečke Jeanne Moreauovej odniesť si Osobitnú cenu Donostie. Usporiadatelia boli tentoraz v rozdávaní tejto ceny mimoriadne štedrí.
Mimosúťažných prehliadok bolo neúrekom, sústreďme sa však na to hlavné - súťaž celovečerných hraných filmov, ktorú posudzovala sedemčlenná medzinárodná porota za predsedníctva čínskeho režiséra Čanga I-moua. Na tomto festivale A kategórie môžeme objaviť prítomnosť veľmi serióznej argentínskej, venezuelskej či celkovo latinskoamerickej kinematografie, v ktorej nedefilujú jednoduché Márie, Manuely a Conzuely, ale ženy a muži majúci radosti a starosti ako my všetci. Tým je festival špecifický. Je tiež už jasné, že len málo filmov nakrúti jedna krajina, zvyčajne sa spoja dve-tri, niekedy štyri. Absencia pôvodných scenárov je celosvetovým javom, a tak nastúpila na filmové plátno osvedčená literatúra. Možno je to tichá dohoda, možno náhoda, ale aj na tohtoročnom festivale v Cannes povedali násiliu stop! V San Sebastiane boli ešte dôslednejší - ocenili komédiu. Rozhodnutie správne, ale v snahe úplne fumigovať násilie, poškodilo argentínsky film Marcela Pineyra Popol z raja a španielsky Farba mrakov od dnes najúspešnejšieho španielskeho tvorcu Maria Camusa. Popol z raja je rafinovane koncipovaný a tragédia gréckej rodiny je len zámienkou na odsúdenie politických pomerov v štáte. Farba mrakov si to síce možno aj zaslúžila pre žánrovú neujasnenosť a neskĺbenosť príbehu, ale obidve snímky v podtexte veľa svedčia o situácii v krajinách svojho vzniku.
Šarmantní podvodníci a zlodeji - to sú hrdinovia víťazného francúzskeho filmu Rien ne va plus. Postarší Victor (Michel Serrault) a Betty blížiaca sa k zrelému veku (Isabelle Huppertová) podvedú a okradnú, koho sa len dá a nakoniec chcú "vyšachovať" jeden druhého. Na to sa však pridobre poznajú... Stará téma v nesmierne šarmantnom šate, s výbornými dialógmi, ešte lepšími hereckými výkonmi a bravúrnou réžiou. Výsledok - Zlatá mušľa pre najlepší film a Strieborná mušľa pre jeho režiséra Clauda Chabrola (67). Nie, nebola to zdvorilostná cena vzhľadom na jeho predchádzajúcu tvorbu, Chabrol si ju zaslúžil. V porovnaní s jeho mladšími kolegami, ktorí často nedokážu naučiť hercov ani len hovoriť, klobúk dolu pred zrelým majstrom, výrazne prispievajúcim k naberaniu nového dychu francúzskej kinematografie.
Španieli múdro zmenili názov "nepreložiteľného" amerického filmu Afterglow na Dva páry v kríze, lebo o to v ňom ide. Dve manželstvá v rozpade si na chvíľu (nevedomky) vymenia partnerov, aby sa opäť dali dohromady. Mimoriadne pôvabne si v tejto veselohre Alana Rudolpha zahrala vyslúžilú herečku B-série Angličanka Julie Christieová, známa u nás najmä z filmu Doktor Živago. Porota jej za výkon prisúdila Stiebornú mušľu. Kandidátiek na túto cenu bolo viac, napríklad Vanessa Redgraveová z filmu Pani Dallowayová i mnohé ďalšie. Striebornou mušľou ocenený Federico Luppi hral v dvoch súťažných príspevkoch a porota sa priklonila k jeho úlohe v španielsko-argentínskom koprodukčnom filme Adolfa Aristaraina Martin (H). Druhou možnosťou oproti tejto generačnej dráme bol americký film Muži v zbrani od Johna Saylesa, kde Luppi stvárnil hlavnú úlohu. Lekár ignorujúci pomery v nemenovanej latinskoamerickej krajine (nakrúcalo sa na juhu Mexika) sa vydá do hôr hľadať svojich žiakov. Pre neľútostný boj a vraždenie medzi povstalcami a vládnymi vojakmi však nenájde nikoho z nich živého a sám naposledy vydýchne v lone prekrásnej prírody. Ponúka sa porovnanie s filozofiou novely Thomasa Manna Smrť v Benátkach v tom zmysle, že keď niekto stratí kontakt s realitou, je to jeho koniec. Film získal cenu poroty FIPRESCI i ďalších neštatutárnych porôt.
Romantická melodráma Svetlo krbov z anglicko-francúzskej dielne režiséra Williama Nicholsona dostala Osobitnú cenu poroty. Okrem Sophie Marceauovej v nej však takmer nič nezaujalo. Cenu poroty prisúdili írskej snímke Paddyho Breathnacha Klesol som, pikaresknej komédii, v ktorej sú hrdinovia postavení pred morálnu dilemu. Sklamal film talentovaného Rakúšana Andreasa Grubera Vina lásky. Nepomohla mu ani francúzska herečka Sandrine Bonnaireová, ktorej hrdinka sa po smrti otca dostane do krízy a spoznáva ho až z rozprávania. Sto dvadsať minút, s niekoľkými koncami, sú diváci svedkami jej dilemy a návratu k manželovi. Ani snímke Víťazstvo od Marka Peoplea nepriniesli šťastie herci Willem Dafoe a IrŽne Jacobová. Láska, dobrodružstvo, divoká príroda, všetko tam je a predsa je to len priemerný divácky film. Americká režisérka Lavinia Currierová si zrejme neuvedomila, akým veľkým sústom je sfilmovať Balzacovu novelu o láske napoleonovského vojaka s leopardom. Snímka má názov Simoom: Vášeň v púšti a zrejme to, čo chcel Balzac povedať, sa obrazom vyjadriť nedá.
Súťaž však bola celkove vyrovnaná, dominovali melodrámy, komédie, dobrodružné témy, krimi a politické thrillery. Morbídne námety, plné inotajov a skrytých významov, v týchto končinách tak preferované, sa však prekvapujúco vytratili a nemali nijakú šancu. To bolo skutočne nóvum tohtoročného festivalu.
S veľkými nádejami sa očakávalo uvedenie mimosúťažného amerického filmu Hra od Davida Finchera v hlavnej úlohe s Michaelom Douglasom. Partnermi sú mu Sean Penn a pôvabná Deborah Ungerová. O čo sa tu hrá? Serióznemu, introvertnému staršiemu bratovi, ktorého poznačí samovražda otca, dá mladší a neserióznejší k narodeninám dar. Len sa musí prihlásiť u istej agentúry a hra odštartuje. Seriózny obchodník to skúsi, prežije skutočné peklo, ale nakoniec je z neho iný človek. Film bude mať u divákov zaručený úspech. Kontroverzný francúzsky film Lolita od Adriana Lynea mnohých pobúril. Hlavné úlohy v ňom vytvárajú Jeremy Irons a Dominique Swainová. Aj na tlačových besedách sa veľa hovorilo o morálke a prudérnosti. Prítomní sa zvyčajne rozdelili na dva tábory. Ťažko povedať, prečo práve okolo Lolity, ktorú podľa Nabokovovej novely ako prvý nakrútil v roku 1962 Stanley Kubrick, vznikol taký šum. Vraj je teraz oveľa vernejšia predlohe ako jej prvá verzia. Nemoralizujme zbytočne a nepohoršujme sa, rozčuľovať by nás malo skôr nezmyselné vraždenie na filmovom plátne, oveľa skazonosnejšie a deštruktívnejšie. Konečne, o to sa aj tohtoročný San Sebastian usiloval najviac.
Autor: EMÍLIA KINCELOVÁ (Autorka je stálou spolupracovníčkou SME a
