Ostrovského Les v naštudovaní bratislavského Divadla Astorka - Korzo `90 v stredu uzatváral za domácu scénu medzinárodný festival Divadelná Nitra `97. Predstavenie v ankete Dosky vyhralo v kategórii inscenácia sezóny, réžia a scénografia, nominované však bolo i v kategórii ženský herecký výkon. S ohlasom festivalového publika mohli byť herci spokojní. Po celý čas spontánne reagovalo, na záver na znamenie uznania časť ľudí povstala zo sedadiel. Škoda, že kvôli nakrúcaniu nepricestoval do Nitry so súborom aj režisér Roman Polák a nemohla byť preto následná diskusia s odbornou kritikou a zahraničnými hosťami. Iste by padlo množstvo podnetných otázok. Takto aspoň SME spravilo minianketu medzi protagonistami, či aj pre nich je Les ich inscenáciou roka.
ZITA FURKOVÁ: "Myslím, že Les zvíťazil právom. Je to dobrá inscenácia. I keď je mi trochu ľúto, že hlavná cena môže byť len jedna a nemohol ju teda dostať aj Ďurko Nvota za Matku. Je to rovnako kvalitné predstavenie. Že sa v jednej sezóne urodili hneď dve také silné inscenácie, je, myslím, dôkazom, že naše divadlo je životaschopné. A čo sa týka môjho vzťahu k Lesu, ten je nostalgický. V sedemdesiatom prvom som v ňom totiž v Divadle na korze hrala Ulitu. Odohrali sa však len tri predstavenia a nastúpila tvrdá normalizácia. Priznám sa, že teraz som mala o inscenáciu opäť obavu, lebo sa inscenovala počas štrajku a chvíľami to vyzeralo, že znova bude naša posledná. A Romanova koncepcia - mňa už režiséri nedokážu prekvapiť ničím."
ZUZANA KRONEROVÁ: "Som šťastná, že naše divadlo v Doskách zabodovalo. Čo sa týka môjho vzťahu k Lesu, nadviažem na kamarátku Zitu. Je mi ľúto, že som v čase uvádzania Lesa Na korze bola ešte príliš mladá a hlúpa a prepásla ho. Čo nebolo také ťažké, keďže sa hral rekordne krátko. Čo sa týka mojej roly Ulity, na začiatku som nevedela ako na ňu. Ale myslím, že napokon sa nám podarilo s režisérom a kolegami utvoriť z nej ženu z mäsa a kostí a môžem povedať, že som si ju obľúbila."
Szidi Tóbiás (rola Aksiuše jej vyniesla nomináciu v kategórii najlepší ženský herecký výkon): "Pre mňa osobne je Les inscenáciou roka, pretože bol mojou prvou spoluprácou s Romanom Polákom. Počas skúšok mi raz v kaviarni povedal: ,Možno by som z vás aj spravil herečku, len sa musíte naučiť po slovensky.` Pri skúškach som naozaj bola ako jeho služobnica, študentka. Na slovo som ho počúvala a možno som tam napokon zabudla dať aj svoj vklad. Kolegom som už na smiech, aká som rozpoltená, vlastne neviem, čo som chcela Aksiušou povedať. Je to postava, ktorá ma stále trápi, mám pocit, že jej stále niečo chýba."
PETER ŠIMUN: "Isteže som sa tešil, že zvíťazila inscenácia z nášho divadla, v ktorej navyše hrám. Je to príjemné, no myslím si, že víťazstvo by si skôr zaslúžila Matka. Les je zaujímavým predstavením, najmä výtvarným prevedením. O režijnej koncepcii by som však dokázal polemizovať."
MIROSLAV NOGA: "Chvalabohu, Les sa stretáva s dobrým ohlasom. Samotné ocenenie kritikov tiež o niečom svedčí, ale, samozrejme, najdôležitejší je divák. Toto predstavenie je však trošku poznačené štrajkom, myslím, že sú ešte rezervy v kompaktnosti. Stále ho nevieme hrať s ľahkosťou, ktorú sem režisér chcel dostať. Nechcem vynášať z kuchyne, no myslím, že inscenácia ešte potrebuje sadnúť. Dúfam, že bude mať šancu. Festivalové predstavenie bolo možno ešte o čosi nervóznejšie, lebo v tejto sezóne hráme Les iba po druhý raz. Navyše je rozdiel hrať vonku a doma. No nitrianske publikum bolo úžasné, vnímalo všetky ,špílce` a na záver nás dokonca odmenilo ,standing ovations`."
MATEJ LANDL: "Som veľmi rád, že Les získal ocenenie najlepšia inscenácia roka. Myslím, že je to dobré predstavenie, ale či je až také výnimočné, nemôžem objektívne posúdiť, lebo v ňom jednak hrám a potom, nevidel som všetko, čo na Slovensku za sezónu vzniklo. Čo ma však na Lese jednoznačne fascinovalo od samého začiatku, bola scéna. Ohromne sa mi páčila už samotná maketa, a keď ju inštalovali na javisku, bol som doslova nadšený."
MARIÁN ZEDNIKOVIČ: "Ostrovského Les bol vždy mojím obľúbeným textom, hoci som nepredpokladal, že v ňom niekedy budem hrať. Naše predstavenie mám veľmi rád. Páči sa mi, je žánrovo čisté a herecké výkony sú veľmi vyrovnané. No spája sa mi aj s určitou etapou života, lebo vznikalo za dramatických traumatizujúcich okolností divadelného štrajku. Výsledky Dosiek ma preto veľmi potešili. Divadlo získalo po siedmich rokoch svojej existencie určité zadosťučinenie. A je to o to milšie, že medzi nomináciami a cenami sa objavovalo aj ďalšia naša hra, Matka Ďurka Nvotu. Percentuálne to vychádza tak - za sezónu sme spravili dve inscenácie a obe boli nominované. Takže u nás sa pracuje na sto percent. Tohtoročný úspech je preto obrovskou motiváciou pre našu ďalšiu prácu."
