Bez poznania dejín francúzskej literatúry sa nedá pochopiť jej súčasná situácia

Včerajšie sté výročie narodenia Louisa Aragona, jedného z najznámejších francúzskych spisovateľov dvadsiateho storočia, akoby voľne symbolizovalo štvrtkový večer vo Francúzskom inštitúte v Bratislave, kde bola prezentácia špeciálneho čísla Revue svetovej

literatúry prevažne venovaného súčasnej francúzskej literatúre. Slová zostavovateľky "francúzskeho" čísla Revue a prekladateľky M. Jurovskej o tom, že každý francúzsky spisovateľ sa konfrontuje s minulosťou, svedčí aj zborník pripravený francúzskym nakladateľstvom Stock s názvom Aragon, le mouvement perpétuel (Aragon, večný pohyb) obsahujúci názory súčasných francúzskych autorov na Aragona. "Bez poznania dejín francúzskej literatúry je ťažké pochopiť jej súčasnú situáciu," dodala M. Jurovská. Súčasná situácia francúzskej literatúry sa začína po Parížskom máji 1968 (známe študentské revolty), chápanom ako prvý spoločensko-historický medzník povojnového obdobia. Ako sa však zhodujú francúzski odborníci i pozorovatelia zvonku, literatúra po roku 1968 je oproti rokom päťdesiatym a šesťdesiatym v istej kríze, prejavujúcej sa nedostatkom naozaj veľkých spisovateľských osobností, zánikom vyhranených literárnych škôl, prúdov, smerov, stupňujúcim sa rozdrobovaním literárnej panorámy. Ako vo svojom pilotnom článku v treťom čísle Revue píše M. Jurovská, "po roku 1968 vraj už niet spisovateľov, ktorí by sa vyrovnali veľkým majstrom (Gide, Claudel, Valéry...), či malým majstrom medzivojnového a povojnového obdobia (Aragon, Sartre, Camus, Malraux, Eluard, Reverdy, Char...), namiesto surrealizmu, existencializmu, Nového románu, aliteratúry či absurdnej drámy fungujú len "chapelles", skupinky a združenia kamarátov, ktoré si navzájom pragmaticky nahrávajú..." Napriek tomu "francúzske" číslo Revue pripravila zostavovateľka z reprezentatívnej vzorky súčasných francúzskych spisovateľov, i keď "texty si nenárokujú na prierez súčasnou francúzskou literatúrou v celej jej pestrosti či najhorúcejšej súčasnosti." Na večeri zaznela v interpretácii hercov B. Farkaša a P. Rúfusa próza D. Pennaca (preklad E. Flašková, v čísle je aj rozhovor od M. Jurovskej), poézia M. Deguya a J. Rédu (preklad M. Jurovská), číslo ďalej obsahuje eseje M. Leirisa (preklad A. Marenčin), básne A. de Boucheta (preklad V. Kovalčík), prózu M. Darrieussecqovej (preklad L. Kubiš) i rozhovor s touto spisovateľkou od M. Jurovskej, esej M. Butora (preklad A. Halvoník), elégie E. Hocquarda (preklad M. Jurovská), prózu G.- O. Chateaureynauda, C. Pujadovej-Renaudovej a A. Nadauda (preklad M. Minárik), ako i Francúzsky testament od frankofónneho Rusa A. Makina, za ktorú získal spisovateľ pred dvoma rokmi dve z piatich najprestížnejších francúzskych literárnych cien: Goncourtovu cenu a ex aequo Cenu Médicis. Číslo vyšlo s podporou Fondu Jozefa Felixa, ktorú udeľuje Ministerstvo zahraničných vecí Francúzskej republiky, Francúzske veľvyslanectvo na Slovensku a Francúzsky inštitút v Bratislave. Ako povedala šéfredaktorka Revue svetovej literatúry J. Samcová, najbližšie sa pripravuje "škandinávske" číslo, neskôr americké i anglické, ako i vydanie, ktoré bude venované slovenským prekladateľom. Patrón prekladateľov - svätý Hieronymus, ktorý mal svoj deň 30. septembra, by mal radosť...