BELEHRAD (ČTK) - Tisíce albánskych študentov z etnicky napätej provincie Kosovo na juhu Srbska začali včera dopoludnia v oblastnej metropole Prištine sériu plánovaných demonštrácií za povolenie prístupu do štátnych školských budov. Hneď na začiatku sa im do cesty postavili silné policajné oddiely, ktoré neskôr demonštrujúcich študentov násilím rozohnali. Organizátori už vopred označili protestnú akciu za nenásilnú a vyzvali účastníkov, aby na prípadné násilie policajtov neodpovedali násilím, ale aby sa posadili. Študenti sa po policajnej výzve na rozchod a po varovaní, že bude použitá sila, v pokoji posadili. Vtom však medzi nich vtrhli príslušníci zvláštnych jednotiek a začali ich rozháňať slzným plynom a biť obuškami. Prištinské predmestie Velanija sa v krátkom čase úplne vyprázdnilo. Zostali len hliadkujúci policajti vyzbrojení helmami, nepriestrelnými vestami, plynovými maskami a automatickými zbraňami a nad miestom prelietaval hliadkujúci vrtuľník. Demonštranti boli podľa agentúry Reuter policajtmi napadnutí napriek tomu, že srbské úrady sľúbili zahraničným diplomatom akreditovaným v Belehrade, že silu nepoužijú.
Nezávislý Zväz albánskych študentov (SAS) zorganizoval na včerajší deň podobné demonštrácie aj v ďalších kosovských mestách Kosovska Mitrovica, Gnjilane, Uroševac, Pec, Djakovica a Prizren.
Tieto akcie sa začali už minulý týždeň a majú podľa organizátorov pokračovať až do "víťazného konca". Cieľom je primäť úrady, aby "vrátili" univerzitné a školské budovy, z ktorých albánski študenti a profesori museli v roku 1991 odísť, pretože odmietali výučbu v srbskom jazyku a podľa oficiálnych školských osnov.
Problém je ťažko riešiteľný, lebo Albánci neuznávajú srbské ani juhoslovanské úrady a zákony a odmietajú rešpektovať srbské školské osnovy. Podľa nich jestvuje len "Kosovská republika" a orgány, ktoré však boli zvolené pri ilegálnych voľbách.
Kosovo považujú Srbi za kolísku svojej kultúry a štátnosti, avšak v súčasnosti je z 90-tich percent obývané Albáncami. Tí, po zrušení rozsiahlej autonómie tejto oblasti bývalým srbským, teraz juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom v roku 1989, obvinili Belehrad z všestranného útlaku a vystupňovali svoje požiadavky na odtrhnutie sa od Srbska a na pripojenie sa k Albánsku. Druhú požiadavku zmenili na vytvorenie samostatného štátu. S cieľom eliminovať tieto tendencie srbská vláda v Kosove rozmiestnila rozsiahle policajné sily a podporila ich vojenskými jednotkami.
