Otázky vzťahov trojuholníka zdravotná poisťovňa-poistenec-zdravotnícke zariadenie sú stále v centre pozornosti. Už sme si akosi zvykli, že hlavnou témou diskusií či polemík sa stávajú zväčša výlučne otázky financovania zdravotníctva na najrôznejších úrovniach. Nepomerne menej sa zaoberáme otázkami dodržiavania zákonnosti, morálno-etických hľadísk alebo rešpektovaním "obyčajnej" ľudskej slušnosti vo vzájomných vzťahoch. Chaos vzniká z dôvodu permanentnej migrácie veľkej časti poistencov od jednej k druhej či tretej zdravotnej poisťovni. Hovorím o praktikách lídrov - dôverníkov. Pochádzajú z radov zdravotníkov i nezdravotníkov, stretávame sa s nimi prakticky na každom kroku. Zdravotné poisťovne motivuje k získavaniu poistencov pomocou dôverníkov predovšetkým legislatíva. Zákon predpisuje poisťovni do dvoch rokov od započatia činnosti získať aspoň 300-tisíc poistencov, inak zaniká. Pre zdravotné poisťovne (ďalej len ZP) by k svojej efektívnej činnosti stačil aj podstatne menší počet poistencov, avšak pri predpísanom 300-tisícovom minime a existencii 12 ZP je "zdravotnícky trh" na Slovensku veľmi tesný, a preto v existenčnej snahe získať potrebný počet poistencov sa nie vždy dodržiavajú pravidlá hry, ba čoraz častejšie sa porušujú. Dôverník chodí z domu do domu, pod pláštikom overenia platnosti vymámi od starenky, ktorá je sama doma, zdravotné preukazy rodinných príslušníkov, opíše si ich nacionálie a bez ich vedomia prepíše do "svojej" ZP. Iný príklad: pacient sa vráti z hospitalizácie a o mesiac dostane list, v ktorom nájde preukaz poistenca na svoje meno, pravdaže, patriaci už inej poisťovni. Dotyčný dôverník nikomu nič nevysvetlil, pacient nič nepodpisoval, len bol proti svojej vôli prehlásený inde. Poisťovňa má o jedného poistenca viac, dôverník dostane 800 Sk za každú " hlavu". Stará kartička im samozrejme zostane, takže bežne máme pacientov s 3-4 kartičkami, ktoré si obmieňajú (väčšinou neúmyselne). Zo ZP však príde odpoveď "nie je naším poistencom" a pohľadávku zdravotníckeho zariadenia či lekárne jednoducho nepreplatí. Z dôvodu neefektívnej migrácie poistencov lekári prvého kontaktu v danej chvíli vlastne nevedia o časti svojej pacientúry, v ktorej ZP sú platne registrovaní! Z dlhodobejšieho hľadiska spôsobuje táto skutočnosť pre zdravotnícke zariadenia, najmä však pre ambulancie prvého kontaktu, nie zanedbateľné ekonomické straty. V čase, kedy sa u praktických lekárov vážne uvažuje o zavedení kapitačnej platby (bez bodovacieho systému), získava presná evidencia ako i stabilizácia poistencov v jednotlivých ZP zvlášť veľký význam. Pretneme teda spoločne tento začarovaný kruh problémov, alebo nezmyselný ošiaľ lanárenia a chaosu bude pokračovať?
Autor: MUDr. TIBOR RÓM, praktický lekár, Plášťovce
