Prvé ohlasy na vznik Slovenskej demokratickej koalície sú síce priaznivé, ale pred sebou má cestu plnú nástrah a musí sa na nej vyhnúť nielen nášľapným mínam protivníka, ale i vlastným chybným krokom a omylom. Keby sa pokúšala poraziť štátostranu jej zbraňami, podpísala by si vlastný ortieľ smrti. V pasienkovom ringu nemá šancu. A čo viac, musíme sa pýtať: akáže politická alternatíva bez vlastnej tváre? SDK musí občanov presvedčiť nielen svojím programom, ale i spôsobom, ako ich osloví - teda bez najmenšej štipky populizmu a demagógie, ktorá degraduje občanov na hlupákov a ľahkoverných bláznov.

SDK nemá vrchovato naplnenú kasu so všetkými z toho plynúcimi možnosťami, vrátane korupcie a kupovania duší. Nemá na svoju stranu naklonené "verejnoprávne" médiá ani dokonale preosiatu a do špiku kostí loajálnu štátnu správu. Tieto manká prekoná len svojou intelektuálnou a morálnou prevahou. Tú môže preukázať len dôkladne prepracovaným a príťažlivým programom, ale i stratégiou predvolebného boja. Som presvedčený, že má na to dosť výrazných osobností, súcich organizátorov, schopných komunikovať s ľuďmi, ak všetkých včas a správne zmobilizuje. My, ktorí v nej vidíme nádej pre Slovensko, musíme prispieť k jej víťazstvu nie iba vlastným hlasom, ale aj odhodlaním získať najmenej jedného ďalšieho voliča, ako to už raz odporúčal jeden z čitateľov SME.

Autor: ĽUDOVÍT ČEČETKA, Bratislava